NOVÉ ZÁMKY. Vo svojej prezentácii prítomným priblížil svoj pobyt v Sudáne. „Ďakujem za pozvanie, toľko záujemcov, to je potešujúce,“ podotkol na úvod I. Cheben. „
Do archeologickej expedície do Sudánu v roku 2009 som sa dostal na základe spoločného česko-slovensko-nemeckého projektu. Lokalita Wad Ben Naga, kde sme pôsobili, leží približne 100 km severne od hlavného mesta Chartúmu.“ Tím odborníkov tu sedem týždňov pracoval na záchrane vôbec najzachovalejšieho merojského paláca kráľovnej Amanišacheto. Táto prevažne tehlová dvojposchodová budova mala štvorcový pôdorys s dĺžkou strany 61m. V blízkosti paláca sa nachádzali ďalšie zaujímavé stavby, Leví chrám, svätyne a pohrebiská a ich pôvod sa datuje približne okolo 2.st. p.n.l.
Dôležitou úlohou je ochrana pred eróziou. Platí pravidlo, že sa vykope len toľko, koľko sa v ten rok aj zakonzervuje. Stavby sa napúšťajú rôznymi látkami, ktoré držia súdržnosť a odpudzujú vodu. Ochrana pamiatok je vcelku prísna, každá stavba, archeologická lokalita je označená stĺporadím. Ak je samostatná, v priebehu chvíľky sa objaví strážca pamiatky a skontroluje, či máte povolenie na voľný pohyb po celom Sudáne. Aj súčasťou každej archeologickej expedície musí byť miestny dozorca. „Všetko, čo sa vykopalo, sa na moje prekvapenie nachádza voľne v okolí. U nás sme zvyknutí, že sa to odnáša, berieme a archivujeme aj jednotlivé architektonické články. Čo bolo na týchto stavbách zaujímavé je, že boli pokryté bielou farbou, čiže boli z veľkej diaľky viditeľné, priam žiarili,“ vysvetľuje I. Cheben.
Osada Wad Ben Naga je elektrifikovaná, pretože odtiaľ pochádza terajší prezident Sudánskej republiky. Je tu aj stredná škola pre vzdelávanie a samozrejme mešita, ktorá už muezína nahrádza ampliónom. Krajina je tu štrková, až ďalej na západ nájdete piesočnatú púšť. Cez obed môže byť aj 55°C, siesta je nutnosťou, vlhkosť vzduchu okolo 8%, nie sú tu komáre, ale zato zmije a iné prekvapenia.
Neexistuje hnilobný proces, uhynutá ovca je o štyri týždne suchá, nešíria sa choroby. Ľudia tu pestujú šošovicu, sóju, nejedia bravčové, ani hovädzie mäso, chovajú kurence, kozy, ovce. Beloch je pre nich stále atrakciou. A ak sa niekto dostane do vezenia, potrebuje vonku priateľa, aby mu nosil vodu a jedlo. Jesť a piť tam totiž neposkytujú. „V mestách nie sú smetné koše a všetko končí na ulici. Skládku nájdete aj hneď vedľa honosného domu s klimatizáciou a mramorovým schodiskom. Nie sú tam bohaté štvrte. Prekvapilo ma aj letisko v strede mesta. Umývanie pred jedlom je hygienický základ, ktorý je súčasťou náboženstva a každý to dodržiava. Je sa rukami, chlebíkom, ktorý sa trhá sa naberá zelenina. Ja som skúsil všetko, vynikajúcu kávu s kardamónom, zeleninu aj melón a nemal som zdravotné problémy, chutilo mi. Jedno, na čo som sa tešil, ale nikde som nezohnal, bolo mäso z opice, ale aj to by som okoštoval,“ dodáva.
PhDr. IVAN CHEBEN, CSc.
Vzdelanie: Filozofická fakulta UK Bratislava
Zamestnanie: Archeologický ústav SAV Nitra
Funkcie:
• 1999-2000 Predseda Komisie pre terénny archeologický výskum na Slovensku
• 2000-2007 viceprezident Humboldtovho klubu SR
• Od r. 2002 Archeologická rada pri Ministerstve kultúry SR
• 2003-2007 predseda Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV
• Od r. 2005 predseda Edičnej rady Archeologického ústavu SAV
• Od r. 2008 štatutárny zástupca riaditeľa
Je členom viacerých redakčných rád a absolvoval študijné pobyty v Poľsku, Nemecku a v Rakúsku.
Podieľal sa na niekoľkých medzinárodných projektoch a má za sebou rozsiahlu publikačnú činnosť.
Žije v Nových Zámkoch.
(AH
Autor: Angelika Holomáňová
