KOMÁRNO. V piatok 28. júna uplynulo presne 250 rokov odvtedy, čo mesto Komárno postihlo tragické zemetrasenie. Negatívne sa zapísalo nielen do sŕdc Komárňanov, ale aj do dejín Strednej Európy. Zemetrasenie v roku 1763, ktoré zruinovalo mesto, považujú obyvatelia z hľadiska počtu úmrtí i materiálnych škôd za najtragickejšie a najničivejšie v dejinách Komárna.
Z príležitosti 250. výročia zorganizovalo Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre, pobočka Komárno a Nitriansky samosprávny kraj v Podunajskom múzeu v Komárne 20. júna medzinárodný seminár s názvom Zemetrasenie v meste Komárno v roku 1763. Pozvanie prijali vedci a odborníci z Komárna, Budapešti, Prahy a z Bratislavy.
Epicentrum dosiahlo takmer maximum
Prvý súpis komárňanských zemetrasení zostavil komárňanský rodák a svedok najtragickejšieho zemetrasenia, János Grossinger. „Katalóg zemetrasení dokumentuje najstarší údaj z okolia Komárna už v roku 1599. Odvtedy ľudia zažili rôzne otrasy, v Iži napríklad po zemetrasení v roku 1822 zostalo stáť len 16 nepoškodených domov,“ opisuje profesor Péter Varga z Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Škody vzniknuté v roku 1763 sa vraj dajú odhadnúť na základe listov úradných osôb a svedkov v mestách Komárno, Gyȍr, Budín a Šopron.
Tieto informácie stanovujú hodnotu lokálnej intenzity zemetrasenia. Škody daňovníkov v obciach vo forintoch zase odhadujú územné rozdelenie intenzity (rovnako stavané roľnícke domy odolávali zemetraseniu na rovnakej úrovni). Na základe týchto dvoch databáz vedci predpokladajú, že sa epicentrum najtragickejšieho zemetrasenia v Komárne nachádzalo len 10 km severozápadne od Komárna a dosahovala intenzitu až 9.5 EMS (European Macroseismic Scale). Stanovené centrum spadá do tektonickej línie Rába-Hurbanovo-Diósjenȍ.
Keď sa zatriasla zem...
Zaznamenať presné údaje zemetrasenia dnes už nie je problém. Však v dobe bez fotografií a technologických prístrojov bolo možné zvečniť zemetrasenie len vďaka umelcom olejomalieb alebo neskôr vďaka zručnosti tlačiarov. Tragické udalosti v Podunajskom múzeu pekne zachytáva olejomaľba od Karla Friedla, znázorňujúca veľké zemetrasenie v Komárne roku 1763. Obraz bol niekoľkokrát reštaurovaný, naposledy v roku 1990 a práce trvali tri mesiace. „Obraz sme pred rekonštrukciou dokonale odfotografovali z každého uhla a zároveň spravili filmový dokument. Preskúmalo ho sedem sond, ktoré nám ukázali poškodené časti spôsobené sčerneným lakom, premaľovaním a pod.,“ vysvetľuje reštaurátor Ladislav Pavlovský.
Foto: Virgínia Ďuriková
Olejomaľba od Karla Friedla umiestnená na stene reprezentačnej sály zobrazuje archanjela Michaela nad zruinovanými domami, kostolmi a znepokojenou riekou. Po stranách visí citát: „Terra svccvs sam qvasi ppvncto hic poris vno, corrvit, haec vrbis facies viva atqve figura. - Keď sa zatriasla zem, v tomto okamihu sa zrútila živá tvár, táto podoba mesta.“ Obraz zreštaurovali Ladislav Pavlovský a Vladimír Kožár, vedecky spracovala Ingrid Ciliusová.
Skvapalnená je nebezpečná
Väčšina škôd, ktoré vznikajú počas zemetrasení je spôsobená otrasmi povrchu Zeme. Patrí sem padanie kameňov, zosuvy pôdy, nerovnomerný pokles, praskliny či skvapalnenie pôdy, ktoré spôsobuje najväčšie škody už aj pri stredne silných zemetraseniach. Vyskytuje sa najmä v oblastiach piesčitých, bahnistých, štrkovitých bez ílu s vysokou hladinou spodnej vody. Ak pórovitá voda dosiahne tlak pôdnych vrstiev, hmota stráca svoju pevnosť a správa sa ako viskózna kvapalina. Najtragickejšie následky má takáto pôda na svahovitom teréne, vtedy sa pôda zosúva, klesajú domy, poškodzujú sa vodovodné či kanalizačné potrubia.
Dobové dokumenty konštatujú, že sa pôda skvapalnila aj v Komárne. Kroniky popisujú praskliny v pôde, výstrely piesku, pokles pôdy v uliciach pri Dunaji. Rozvojom infraštruktúry sa zvyšuje zraniteľnosť spoločnosti v rizikových oblastiach, preto bude treba v budúcnosti zohľadniť popri seizmickom ohrození, aj ohrozenie vyplývajúce zo skvapalnenia pôdy. Napríklad aj pri výstavbe nového mosta cez Dunaj.
