obete radšej kvári, dusí a trhá.
NOVÉ ZÁMKY. Po stopách upírskych povier sa vydalo Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch, ktoré v piatok 7. júna otvorilo výstavu s názvom Buj ty še mňe a ňe ja tebe!
„Upíri boli pre ľudskú spoločnosť najškodlivejším druhom revenantov, teda navracajúcich sa mŕtvych. Vychádza to z predstáv, že mŕtvi ľudia z nejakých dôvodov neopustia tento svet,“ hovorí historik Pavol Rusnák.
Kurátori výstavy Pavol Rusnák a Eszter Kovácsová. Foto: Virgínia Ďuriková
Z upírstva boli podozrivé osoby, ktoré zomreli neprirodzeným spôsobom, samovrahovia, prípadne nezaopatrené mŕtvoly pochované navzdory zvyklostiam do vysvätenej pôdy cintorína.
Spoločnosť sa bála najmä návratu čudákov, chromých ľudí, čarodejníc a upírov.
„Upíri nepili vždy krv, svoje obete mohli aj zadusiť, roztrhať, privolať rôzne choroby či epidémie. V Nemecku je obávaný tzv. nachzerer, ktorý požieraním svojho pohrebného rubášu spôsoboval epidémie. Vôbec sa nepodobali dnešným hollywoodskym upírom, mali vzhľad úplne obyčajných ľudí,“ ozrejmil Pavol Rusnák.
Protivampírske opatrenie z Veľkého Kýru, telo muža uložili bruchom dole, ruky zviazali za chrbátom a lebku vyvrátili smerom k stene jamy. Foto: Virgínia Ďuriková
Ako odplašiť kamošku moru
Súkmeňovcom upíra je mora (morena). Ľudia verili, že je schopná preniknúť do izby malými otvormi, najčastejšie kľúčovou dierkou.
Svoju obeť v spánku morí, tlačí a berie pri tom na seba rôzne bytostné, zvieracie, rastlinné podoby alebo formy neživých predmetov. Návštevníci novozámockej výstavy sa dozvedia, ako na ne.
Kurátori výstavy Pavol Rusnák a Eszter Kovácsová okrem iného prezradili, že k odpudzujúcim rastlinám patrí cesnak, k zastrašujúcim metódam zrkadlo na hrudi či bábika, ktorá more odvedie pozornosť.
Rok 1901 Sitno, zámky cez sánky považujú archeológovia za rukolapný dôkaz vampirizmu na Slovensku. Foto: Virgínia Ďuriková
„Ak bosorka tlačí svoju obeť, treba na ňu hodiť šnúrku z nohavíc. Ak sa to podarí, premení sa na žabu. Ak nie, tak na červenú cibuľu, ktorú keď prerežete, tečie z nej krv,“ rozpráva Rusnák.
Mory údajne odstraší aj červená stužka priviazaná na zápästie bábätka či rôzne ochranné symboly namaľované v blízkosti nich. K najpoužívanejším patrí jedným ťahom nakreslený pentagram a trudenkreutz, zložený z troch prepletených trojuholníkov.
Železné ostré predmety mali zraniť mŕtveho v prípade vzkriesenia. Foto: Virgínia Ďuriková
Ľubovnianska mátoha
Revenanti sa okrem spoločenského odsúdenia občas dostali aj do súdnych sporov. Známy prípad Michala Kaspareka z Ľubovne pochádza z roku 1718. Ako obchodník zomrel za veľmi divných okolností a po jeho pochovaní sa začali diať čudné veci.
Kasparek vraj naďalej vyrovnával dlžoby a vymáhal pohľadávky. Povera bola literárne spracovaná Kálmánom Mikszáthom v roku 1893 a sfilmovaná v roku 1976 pod názvom Mátoha v Ľubovni. Aby ľudia takýmto revenantom zabezpečili nenávratný odchod zo sveta, preventívne ich ukladali do hrobiek špecifickými spôsobmi.
Pavol Rusnák pri rozhovore na kostrou muža z Veľkého Kýru. Foto: Virgínia Ďuriková
„Položili ich v skrčenej polohe na pravý alebo ľavý bok, uložili ich bruchom dole alebo im zviazali ruky a nohy. Ak sa aj napriek tomu osoba vracala, pristúpili k drastickejším spôsobom,“ prezradila archeologička Eszter Kovácsová. O aké spôsoby presne ide, sa záujemcovia môžu dozvedieť priamo na výstave, ktorá bude trvať do 31. júla.
