NOVÉ ZÁMKY. Po pozdravom príhovore riaditeľky KAB Ľubice Červenej zneli slovné aj hudobné vinše. Člen LK Milan Solník predniesol báseň Slovenskej dirigentke. Hudobné pozdravy predviedli spevácky zbor Katolíckej spojenej školy pod vedením Andrey Urbanovej a vokálny zbor ENTHEA pod vedením Mirky Valovičovej.
Potom taktovku prevzali Jarmila Valicová, Magdaléna Kissová (kurátorka programu) a najmä jubilantka. Spontánne a roztomilo sa vyznávala zo vzťahu k Novým Zámkom: „Sú pre mňa nádherné. Pred štyridsiatimi rokmi, kým žil otecko, sme každé dva týždne sem chodili... Často tu koncertujeme. Riaditeľka ZUŠ Gertrúda Pischingerová ma pozvala na vystúpenie s Dámskym komorným orchestrom. S veľkou radosťou prijímam pozvania, pretože si hovorím: Idem domov! Keby som aj nebola čestnou občiankou, aj tak by som sa tu tak cítila.“ S úctou si zaspomínala aj na svojich učiteľov a dokonca naspamäť citovala myšlienky svojho triedneho učiteľa Jozefa Slugeňa, ktoré jej venoval do pamätníka.
Čo sme sa dozvedeli o dirigentke a jej rodine
Nové Zámky potrebovali evanjelického kňaza. Otecko na výzvu reagoval a rodina sa sem presťahovala v roku 1948. Rodičia mali vzťah k hudbe a viedli k nej aj tri dcéry: Kristínku, Elenku a Danušku. Čas v rodičovskom dome, kde vládla láska, trpezlivosť, priateľstvo a oddanosť, považuje umelkyňa za najkrajšie obdobie života.
Riaditeľka Galérie umenia Magdaléna Klobučníková chcela od jubilantky vedieť, ako sa jej vodilo medzi spolužiakmi, keď bola študentkou.
„Medzi mládežou nie je taká profesionálna rivalita,“ povedala. „Horšie to bolo s kolegami. Kým som sa im stala plnohodnotnou kolegyňou, tvrdo som pracovala, učila sa od múdrych ľudí zvukovej kultúre v zboroch. Určité veci nemožno vysvetliť, ale treba ich ovládať. Nezáleží, aký je to zbor, ale ako predvedie dielo.“
Načim poznamenať, že v Japonsku, kde s deťmi absolvovala za dva mesiace 40 koncertov, o zbore vyšiel článok s titulkom Anjelské hlasy zo Slovenska. V Bulharsku ju iste potešila cena za najlepšiu hlasovú kultúru.
Spolužiačka, teraz pani Némethová, poznamenala, že Elenka bola takým radostníkom a bola zvedavá, čo z jej vlastností zdedili jej potomkovia. „ Synovia Ondrej a Peter zdedili po otcovi veľký hudobný talent a sú úspešní, ale nezdedili po nej organizačno – manažérske schopnosti. O vnúčatách sa vyjadrovala s úsmevom a rezervovane, pokiaľ ide o hudbu, ale vtipne poznamenala, že hovoria dokonale po anglicky.
Tiež máme dobrých dirigentov
Ondreja Trepáča, ktorý mal na starosti aj hudobné ukážky, zaujímal názor hosťky, koho považuje za najlepšieho dirigenta sveta a čím to je, že sa títo umelci dožívajú vysokého veku.
„Dirigentov je vo svete veľa. Ide o to, aby v šťastnej chvíli boli na šťastnom mieste. Kto sa chce presadiť, musí sa chopiť príležitostí. My máme tiež dobrých dirigentov, ale v divadle je rakúsky a vo filharmónii francúzsky dirigent...A vek súvisí s vyváženou psychickou a fyzickou činnosťou,“ odvetila.
Noblesný punc na záver vytvorila vedúca krúžku paličkovanej čipky Mestskej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku Mária Hovorková, ktorá pre prvú dámu s dirigentskou paličkou vyrobila darček v podobe čipkovaného obrazu novozámockého evanjelického kostola. Z jeho blízkosti vyrazila do sveta cez svet spevu a hudby, ktorá – ako hovorila – „sa dostane do uší a vyprchá“, ale možno si ju privolať i so zvukovou spomienkou.
Elena Šarayová – Kováčová zanecháva ako dirigentka svoj ľudský aj umelecký odkaz.
Elena Šarayová – Kováčová
Je prvou slovenskou profesionálnou dirigentkou.
Narodila sa 15. júna 1943 vo Zvolenskej Slatine, ale detstvo a mladosť prežila v Nových Zámkoch. Bola žiačkou novozámockej Ľudovej školy umenia a bratislavského Konzervatória, ukončila štúdium orchestrálneho a zborového dirigovania na VŠMU v Bratislave.
Okrem Bratislavského detského zboru (1967 –2007) viedla aj Spevácky zbor slovenských učiteliek Ozvena (1971 – 1986). V roku 1969 založila a dodnes vedie Dámsky komorný orchester. S týmito telesami absolvovala viac ako 3500 vystúpení. Okrem Európy koncertovala v Kanade, USA, Afrike, Japonsku a na Kanárskych ostrovoch. Venuje sa aj pedagogickej činnosti na Katedre skladby a dirigovania VŠMU, kde pôsobí ako docentka.
K jej významným odchovancom patrí Monika Józsa, Gabriela Némethová – Bernáthová a veľa iných. Na svojom konte má množstvo cien z domácich a zahraničných súťaží. Je nositeľkou viacerých ocenení. Je častou členkou odborných porôt slovenských i medzinárodných zborových súťaží. Napríklad 30. – 31. mája 2013 bola v N. Zámkoch členkou poroty XV. ročníka Celoštátnej súťaže detských a mládežníckych speváckych zborov Znejúca pieseň. Od roku 2001 je čestnou občiankou Nových Zámkov za celoživotné aktivity v dlhoročnej dirigentskej a koncertnej činnosti doma i v zahraničí, za výraznú a nezištnú podporu pri výchove mladých talentov, za bohatú kultúrnu a spoločenskú činnosť a za úprimný vzťah k mestu Nové Zámky.
Autor: Mária Ballová
