ú kanceláriu, trekuje s turistami, stará sa o deti v detskom domove Happy Home, venuje sa dobrovoľníckej práci.
Prečítanie jediného rozhovoru s Nvotovou stačilo českej režisérke a scenáristke Vendule Bradáčovej, aby sa rozhodla natočiť svoj filmový debut, dokumentárny profil o živote Doroty Nvotovej v Nepále.
Vznikol nízkorozpočtový film s názvom Fulmaya, dievčatko s tenkými nohami (Continental film, ČR, 2013). Za kameru sa postavil Tomáš Nováček, hudbu zložila Dorota Nvotová.
Mnoho fanúšikov a zvedavých divákov zavítalo na film aj do novozámockého kina Mier. V sobotu 18.mája prišla osobne snímku uviesť hlavná protagonistka spolu s režisérkou.
S osobnosťou Doroty Nvotovej sa spája bezprostrednosť, živelnosť či nekonvenčnosť. Ani film nie je iný. Vidíme jej skutočný životný príbeh rozprávačky, ktorý sa odohráva na pozadí jej dobrovoľníckych aktivít spojených so sirotami v Happy Home. Emotívna, osobitá Fulmaya hovorí, že film robila hlavne kvôli „deckám“.
Ako si zareagovala, keď ti režisérka Vendula Bradáčová ponúkla natočiť film o tvojom živote v Nepále?
Že idem do toho. Film určite pomôže deckám v Happy Home, prinesie im to peniaze, pozornosť, konkrétne veci. Vtedy však bola situácia v Happy Home trošku iná, ako je to teraz...
Na druhej strane to nie je nič príjemné. Lepšie je hrať niekoho iného, tam sa človek môže na seba pozerať. Toto nie je písanie knihy alebo textov – sú to reálne moje slová, ktoré musím vážiť, inak mi budú vytknuté. Je to taký striptíz pred celým národom. Robila som to bez peňazí, robila som to pre decká.
Natáčanie bolo asi iné, na aké si počas hereckej kariéry bola zvyknutá...
No jasné (smiech). Vendy (Vendula Bradáčová, režisérka, pozn.red.) sa pokúsila urobiť si natáčací plán, no za dva dni ho už ani nevytiahla. Nepál človeku zmení všetky plány. Keď sa pozriete na ten film, je vám jasné, že sa nedá očakávať, že sa bude diať to, čo chcete, aby sa dialo. Natáčanie bolo iné už len tým, že bolo v Nepále. Tam človek nevie, či z neba nespadne krava do stredu cesty. Ja som ten typ osoby ako Nepál. Tiež neviem, kedy mi čo napadne v živote alebo aj počas natáčania. Keď Vendy prijala tento fakt a prestala s ním zápasiť, išlo to hladko.
Aká je výpoveď filmu, o čom hovorí?
Ja budem rada, keď sa ľudia zamyslia nad vlastným životom, vlastnými postojmi k istým veciam, a keď si budú klásť otázky. Nesnažím sa filmom povedať, aby išli do Nepálu alebo žili ako ja. Ukazujem im jednu z možností, nech už si zoberú ktorú chcú.
V súčasnosti je cestovanie cool. Veľa mladých ľudí odchádza na vlastnú päsť do rozvojových krajín. Čo by si im odkázala?
Určite ich to veľa naučí. „Nemám peniaze a čas“ nie je výhovorka. Dnes sa dá cestovať lacno a rýchlo. Ide o to, či chceš alebo nechceš. Každý sa dokáže vzdať niektorých zbytočností, našetriť si a ísť. Mala som v Nepále ľudí, ktorí si dva roky zo študentského minima šetrili, ale išli! V rámci mojej cestovky mám poradňu „povedz koľko máš, a ja ti poviem, čo sa dá“. Vtedy urobím aj posledné, aby som im cestovanie umožnila. Títo ľudia sú najviac vnímaví, vedia, že musia nasať všetko, lebo dlho po tom dlho túžili.
Prečo by sme si mali pozrieť tento film?
Pozývam všetkých divákov do kina, lebo si myslím, že tento film im môže zmeniť život.
