Dediči sa plánujú domáhať peňazí po tom, čo Slovensko zrušilo trest prepadnutia majetku, ktorý Janovi Antonínovi Baťovi uložil československý súd v roku 1947 za údajnú kolaboráciu s fašizmom. Prvé procesy o odškodné už bežia v susednom Česku, ktoré očistilo podnikateľovo meno v roku 2007.
Vybudoval priemyselné centrum Nových Zámkov
Podľa zástupcu dedičov Tomáša Pecinu sa už začal spisovať Baťov majetok. V niektorých prípadoch ide o celé mestá ako Partizánske, Svit, ale aj Bojnický zámok. "Na Slovensku nevlastnil žiaden osobný majetok, bolo tu však veľké množstvo podnikov, ktoré patrili pod Baťov koncern. Baťa tu vybudoval štyri priemyselné centrá, Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany. Prostredníctvom akciovej spoločnosti vlastnil napríklad aj Bojnický zámok a tiež popradské letisko, hoci pri ňom máme ešte otáznik," povedal pre Pravdu zástupca rodiny.
Preukazovanie bude komplikované
Podľa Pecinu rodina Baťovcov nemá záujem o reštitúciu a prinavrátenie majetkov. Bude žiadať len peniaze, investujú ich na Slovensku.
Preukazovanie pôvodného majetku na Slovensku bude aj podľa historikov veľmi komplikované. Archivár v Zlíne Martin Marek zdôraznil, že išlo o majetky právnických osôb, firiem. Ak by išlo o súkromné vily, tam je nárok na dedičstvo alebo odškodnenie nespochybniteľný. No je náročné určiť podiel, ak ide o majetok akciových spoločností, najmä ak sa na ne vzťahovala taká špecifická legislatíva, akou sú Benešove dekréty.
Namiesto právnej politická otázka
"Okrem toho sa celá situácia komplikuje tým, že Jan A. Baťa sa po vojne v zákonom stanovenej lehote neprihlásil so svojimi akciovými podielmi," upozornil. Podľa českého historika Víta Strobacha je však právo vrátane toho majetkového aj tak politickou otázkou. "Neprekvapilo by ma, ak by dnes prišlo k prinavráteniu majetku či k finančným náhradám bez ohľadu na vtedajšiu platnú legislatívu. Po cirkevných reštitúciách v Česku je kauza Baťa ďalším krásnym príkladom, akým spôsobom je možné manipulovať s históriou v prospech určitých ekonomických záujmov," podotkol pre Pravdu Strobach.
Oživia ekonomiku v Komárne?
Predseda Klubu absolventov Baťovej školy práce Július Michník (85 r.) pracoval u Baťu aj s manželkou. Obaja nedajú na jeho systém dopustiť. "Prikláňame sa k tomu, že každému, čo voľakedy patrilo, nech mu patrí. Ale je to chúlostivá otázka. Je to také množstvo budov a toľko zariadenia, čo tu nechal, že sa to nedá dohromady vyčísliť. Je to skoro neriešiteľné," myslí si.
Podľa Michníka by malo byť s prípadným odškodnením spojené aj znovuoživenie výroby a práce v meste. "Noví majitelia by mali na tom ďalej pracovať. A nielen v Partizánskom, ale aj v Komárne, Zlatých Moravciach, Bardejove, Snine. V Bošanoch bola jedna z najlepších koželužní v strednej Európe a je veľká škoda, že zanikla. Aj tá by sa dnes určite uživila," mienil Michník.
