NOVÉ ZÁMKY. „Požiadali sme odborníka na túto časť uhorských dejín, pedagóga Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Ivana Mrvu (na snímke), aby bol taký láskavý a uviedol nás do prostredia vtedajšej doby, do obdobia habsbursko - osmanských vojen,“ predstavil vzácneho hosťa Tomáš Lang.
Krajina schudobnela
„Začal by som niekde na konci stredoveku a pár slovami by som pripomenul, v akej situácii bolo Uhorsko a prečo sa Osmanská ríša dostala až do našich končín. To je veľmi zaujímavý fenomén,“ vysvetlil I. Mrva na úvod. „Uhorsko koncom 15. storočia prežívalo obdobie veľkého vzostupu vďaka vláde Mateja Korvína. Pochádzal z nižších spoločenských vrstiev a neváhal zdaniť šľachtu. Keďže zomiera bez legitímnych potomkov, uhorská šľachta sa rozhodla, že ponúkne trón tomu, kto jej vyjde v ústrety. Voľba padla na vtedajšieho českého kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý sa zaviazal odstrániť všetky škodlivé novoty zavedené Matejom Korvínom. Za pár rokov jeho vlády ale krajina schudobnela, Uhorsko malo nedostatok peňazí. Ročný príjem do štátnej pokladnice poklesol z milióna zlatých na 180 tisíc. Peniaze neboli na obranu, na opravu pevnosti, na vojsko, ani na riadne zásobovanie kráľovského zámku v Budíne. Vtedajší cestovatelia popisujú jeho dezolátny stav. Osmanská ríša naopak, zaznamenala v tomto období veľký mocenský vzostup.“
Uličná sieť podľa pevnostných bášt
Ďalej vysvetlil, že Uhorsko rozdelené na časti Turkom vyhovovalo viac, než jeden veľký silný protivník. Popísal politické okolnosti vzniku Nových Zámkov. Stavba začala v roku 1573 a hlavná časť bola hotová v roku 1580. Moderná renesančná pevnosť sa budovala podľa talianskych projektantov Ottavia a Giulia Baldigarovcov. Stavbu viedol moravský šľachtic Fridrich Žerotín a peniaze na ňu prichádzali z celej Európy.
Novozámocká pevnosť bola moderná, so šiestimi baštami a silnými múrmi. Boli to tzv. ušaté bašty, mali taký tvar, aby z nich delostrelectvo mohlo ostreľovať pozdĺžne múry a prípadného útočníka odtiaľ zostreliť. „Je unikát, že sú dodnes zachované pôvodné ulice, uličná sieť vnútra pevnosti zostala rovnaká ako pred viac než 400 rokmi,“ skonštatoval I. Mrva.
Dobytie oslavovala celá Európa
Opísal aj ďalšie osudy pevnosti. Keď sa dostala pod kontrolu Turkov, stala sa sídlom tureckej provincie a novozámockého pašu. Do obcí, ktoré nechceli platiť, sa konali rôzne trestné výpravy. Napr. na kvetnú nedeľu v roku 1680 z dedinky Oslany odvliekli Turci do Nových Zámkov vyše 120 mladých dievčat a žien. Všetky ich síce vrátili, ale tehotné... Aj takto trestali Turci neposlušnosť. Až po obliehaní a niekoľkotýždňovom ostreľovaní boli Nové Zámky 19. augusta 1685 dobyté cisárskym vojskom. Po tomto masakri osmanskej posádky Európa prijala s nadšením správu, že pevnosť je opäť v rukách kresťanov. Svedčia o tom nemecké novinové letáky aj pamätné mince. Dnes sa už tieto staré nepriateľstvá zmazávajú rovnako ako hranice medzi štátmi a Turecko je obľúbenou dovolenkovou destináciou. Dokonca aj medzi novozámockými rotariánmi nájdeme Turka, Hamza Koptur žije v Nových Zámkoch už deväť rokov.
Doc. PhDr. Ivan Mrva CSc.
Pedagóg Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, počas 4 rokov prodekan jej Filozofickej fakulty.
V súčasnosti na katedre histórie vedie dvojsemestrálne prednášky v odbore história - Dejiny Slovenska 1526-1918. Z tejto oblasti publikoval viacero štúdií a vedecko-populárnych monografií. Špecializuje sa najmä na obdobie osmanskej expanzie a vzniku habsburského súštátia v 16. storočí, niektorým otázkam reformácie a rekatolizácie a obdobiu protihabsburských šľachtických povstaní v Uhorsku v 17. a na začiatku 18. storočia. Okrem toho sa venuje aj ďalším činnostiam – je členom redakcie populárno-vedeckého časopisu Nová história od roku 1999, členom redakcie zborníka Historické rozhľady, členom komisie pre udeľovanie PhD. v odbore archívnictvo pri Univerzite Komenského v Bratislave, členom výboru Historického odboru Matice slovenskej, členom Slovenskej historickej spoločnosti, členom redakčnej rady časopisu Svedectvo.u
AH
