NOVÉ ZÁMKY. S drevom pracuje celý život. Práce, ktoré vytvoril zdobia nielen múzeá a galérie, ale sú roztrúsené po celom svete. Sochár Miroslav Polák sa do dreva zamiloval už v detstve a snaží sa do neho vdýchnuť dušu.
Ako ste sa dostali k svojmu remeslu?
-Keď som chodil na základnú školu, dostal som sa k malému nožíku a začal som vyrezávať píšťalky, neskôr som ich začal zdobiť. Potom prišli malé drobné sošky a postavičky. Cez strednú školu som viac kreslil ako vyrezával, no na vysokej škole som dostal vynikajúceho učiteľa, akademického sochára Milana Marciňu. To čo mi odovzdal, bolo úžasné, pretože vrcholom všetkého je, keď si sochár dokáže otvoriť dušu. Čo vedel, to mi odovzdal.
Čo vás najviac fascinuje na dreve?
-Drevo je veľmi vzácny materiál, ale aj zároveň veľmi ťažký. Drevo stále žije, pracuje, rozťahuje sa a sťahuje. Človek nikdy nevie, kedy mu praskne, no dobrý sochár vie, ako s ním má ďalej pracovať. Veľa ľudí, ktorí ma navštívia, sa najprv dreva dotkne rukami. Málokedy som videl, že by niekto hladkal bronzovú sochu.
Drevené sochy každý pohladí, ako keby sa chcel nabiť energiou dreva. Drevo je materiál, ktorý je nielen nádherný, ale dá sa aj nádherne opracovávať. Môžete ho nechať tvdé, môžete ho zjemniť, môže byť lesklé. Preto ma drevo tak chytilo za srdce.
Sochár nie je rezbár, ktorý robí jednu sošku na desať krát. Každú sochu robí inú a vidí ju vo vnútri dreva. Zbaví sa iba toho dreva, ktoré tam nepatrí. Drevo musí sochárovi ukázať, čo v ňom je a ten sa s ním musí hrať.
Máte aj svojich študentov, ktorým odovzdávate skúsenosti?
-Vzhľadom k tomu, že som výtvarný pedagóg tak ma vyhľadalo veľa študentov, ktorí chceli ísť na stredné a vysoké školy výtvarného charakteru. Medzi ne patria aj moje deti. Spolu ich je asi 37. Úspešne pracujú ako výtvarníci a keď sa stretneme, máme sa o čom porozprávať.
Každoročne organizujete v Podhájskej Sochárske sympózium. Plánujete v tejto tradícii pokračovať?
- Toto podujatie vzniklo pred štrnástimi rokmi a tento rok sa uskutoční už po pätnásty krát. Na prvom ročníku sa nás zúčastnilo päť. Jeden rok sympózium nebolo, lebo neboli financie, ale potom sa rozhodli kúpele aj s vedením obce, že v sochárskom sympóziu budú pokračovať. Dobre urobili, pretože Podhájska Kúpele majú vo svojom areáli a v okolí množstvo drevených sôch. Niektoré ľudia neuvidia, pretože sú v zasadacej miestnosti, či na miestach kde sa dejú spoločenské udalosti, takže normálny kúpeľný hosť tieto práce neuvidí. Uvidí ale sochy, ktoré sa nachádzajú v parku a v kúpeľoch.
Sochári tu zanechali svoju pečať, vďaka čomu vznikla prekrásna drevená galéria s 92 sochami a chcel by som, aby sme tento rok šli nad stovku. V budúcnosti by sme chceli dať sochy trochu do ústrania a radi by sme pokračovali v maliarskych sympóziách, pretože ten kraj je veľmi malebný. Preto by sme chceli miestnych ľudí a krajinu zvečniť na obrazoch.
Na čom v súčasnosti pracujete?
-Pred ôsmimi rokmi som videl snímky z vesmíru. Farby sa tam nádherne prelínajú. Preto som si povedal, že tým snímkam treba dať život a iný pohľad. Do vnútra vesmírnych záberov som začal vkladať rôzne myšlienky. Urobil som asi 70 prác, ktoré som vystavoval v Nových Zámkoch, Nitre a Bratislave.
Po tejto sérii ma ešte opantala tematika oblakov, pretože ako malý chlapec som s kamarátmi zvykol ležať pri rieke a v oblakoch sme videli zvieratá a ľudí. V súčasnosti už vystavujem niekoľko takýchto prác v Bratislave. Je to kolekcia, ktorá pozostáva z prác venovaných vesmíru a oblohe.
Maliarsku tvorbu som začal robiť preto, lebo som sa potreboval dostať preč od práce s drevom. Chcel som mu dať oddych a možno sa k nemu opäť čoskoro vrátim.
Pred pár rokmi sme sa niekoľkí sochári stretli u Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku a povedali sme si, že by nebolo zlé, keby každý z nás vyrezal jeden betlehem. Na Slovensku je zvyk urobiť malé figúrky okolo jasličiek. Ja som to urobil iným spôsobom. Betlehem vyrezávam do jednoliatej dosky, ktorá má výšku 1,8 metra. Do stredu som zakomponoval Svätú rodinu, z jednej strany sú traja králi a na druhej strane som umiestnil pastierov, ktorí nesú ovocie chlieb a ovečku. Kde ho umiestnim ešte neviem, uvidím kto sa mi ozve.
Neviem o tom, že by bol na Slovensku vyrezaný betlehem do jednoliatej dosky. Táto doska sa skladá zo siedmych kusov lipových dosiek, ktoré sú zlepené a zviazané.
