KOMÁRNO. Trojčlennú černošskú rodinku – najprv mamičku s malým chlapčekom a v týchto dňoch aj otecka - pričaroval do tohto podunajského mesta amatérsky rezbár Ivan Kubala. Tým sme súčasne povedali, že nejde o živé bytosti, ale o plastiky ľudí z lipového dreva.
Priateľ dreva a dláta
Ivan Kubala sa s drevom a dlátom priatelí od detských liet. Ako pätnásťročný si vystružlíkal sane a korčule, neskoršie si drevom skrášlil svoj rodinný dom v Holanove pri Hurbanove.
Keď mu na dvere zaťukala šesťdesiatka, pustil sa do vyrezávania drevených plastík a obrazov. Najprv to boli drobné vtáčence, neskôr akty i obrazy s náboženskou tematikou.
Občas kvapká aj krv
Usiluje sa svoje diela vyprofilovať podľa skutočných predlôh, preto im ľudia rozumejú a s obľubou ich vyhľadávajú. Popri bežnej robote okolo domu a záhrady vytvoril okolo 250 rozmanitých diel.
Pre seba si ponechal iba zlomok, väčšinu rozdal rodinným príslušníkom, priateľom, partnerom rodinnej firmy od nás i zo zahraničia. Všetko zadarmo, iba za „ďakujem“ a dobrý pocit z darovania.
„Vyrezávanie je občas piplačka, inokedy - naopak, namáhavé mocovanie sa s hrubými klátmi. Dláta aj pílky musia byť akurátne nabrúsené, nuž nečudo, že občas pri práci kvapká krv z prstov.
Keď je však dielo hotové, človek na všetko zabudne“ – zveril sa našim novinám.
Safari vo vestibule
Potešený záujmom okolia rozhodol sa zriadiť vo vestibule komárňanskej rodinnej firmy miniatúrne safari, akúsi ukážku africkej exotiky. Postupne sem umiestnil plastiku slona, krokodíla a žirafy v životnej veľkosti.
Spokojný však celkom nebol - veď akéže to safari bez ľudí? Vyrezal teda plastiku peknej dámy hore bez – ako v Afrike domorodkyne bežne chodia. A aby jej osamotenej nebolo otupno, do ruky jej „stvoril“ malého černoška – tiež z lipového dreva.
Chlap so zásterkou
V týchto dňoch k ním pribudla plastika hlavy rodiny. Robil na nej celý rok, no zdá sa, že 170 centimetrov vysoký černoch s hmotnosťou štyridsať kilogramov sa vydaril. V ľavej ruke drží oštep, v pravej zastreleného plameniaka – veľkého tropického vodného vtáka.
Nahý chlap má všetko, čo poriadny muž má mať, iba intímne miesta zakrýva zásterka. Dá sa však celkom poľahky podvihnúť, čo naisto urobí mnoho záujemcov o Kubalove výtvory.
Rezbár však ešte dláto neskladá. Minisafari bude bohatšie o leva, levicu a možno aj malé levíča.
Ostatné nateraz neprezradí. Iba skromne poznamenáva, že keď má človek na krku sedemdesiatpäťku, už by si nemal vytyčovať ďalekosiahle zámery.
