HURBANOVO. Skijöring je športová lyžiarska disciplína, v ktorej lyžiara ťahajú kone, soby, psy alebo motorka. Vznikol v škandinávskych krajinách pred niekoľkými storočiami. Využívali ho miestni ľudia ako spôsob cestovania na dlhé vzdialenosti v zime. V roku 1950 sa začal skijöring šíriť po celej Severnej Amerike a stala sa z neho športová disciplína. Tento netradičný šport si obľúbil aj Ľudovít Balogh z Hurbanova so svojou dcérou Miriam.
Ako ste sa dostali k tomuto športu?
- ĽB: So skijöringom sme začínali ešte keď bola moja dcéra malá. Vtedy som ešte pretekal na motorke a v televízii nás tento šport zaujal. Zapriahli sme motorku a vyskúšali sme to. To pravé orechové však nie je za motorkou, ale za koňom. Máme dvoch koňov a skúsili sme to aj s nimi. Kone sú dosť citlivé na zvuky za sebou, no ale naše to bez problémov zvládli.
Dnes by sme sa nebáli zúčastniť aj nejakej súťaže. Problém je však v tom, že tu na dolniakoch nevieme o nikom, kto by niečo takéto robil a ísť s koňom niekam 300 kilometrov nie je práve najideálnejšie riešenie.
Aký je to pocit jazdiť na lyžiah za koňom?
- ĽB: Je to krása. Samotná scenéria – sneh, kôň a za ním lyžiar, to je niečo, čo človek nezažije každý deň. Je to adrenalín pre lyžiara, ale aj pre jazdca.
Začali ste so skijöringom aj pre to, lebo tu v okolí nie je veľa miest kde sa dá lyžovať?
- ĽB: Iste. Všetci veľmi radi trávime voľný čas v prírode a keď napadne trochu snehu hneď vytiahneme bežky. V tejto rýchlej dobe je to pre nás balzam na dušu.
Prečo ste si zaobstarali kone?
- ĽB: Tak to je veľmi dlhý príbeh. Ja som celý život robil chlapské športy – hokej, motorky... No naša dcérka od malička túžila po koníkovi. Najprv sme ju odhovárali. Potom sme jej doniesli somárika, lebo sme si mysleli, že ju odradíme, ale to ju ešte viac naštartovalo.
Nakoniec ju láska ku koňom celkom pohltila a dala sa aj na westernové preteky. Vďaka koňom sa nám celkom zmenil život.
Nuda v našej rodine neexistuje. Čakáme, aby toto zimné počasie skončilo, lebo prvé preteky máme v máji a je čas začať trénovať.
Podarilo sa vám získať aj nejaké ocenenia?
-MB: Najväčším ocenením pre mňa je to, že kone mi dôverujú a spravia pre mňa hocičo. Čo sa týka pretekov, tak sa mi podarilo v putovnom pohári získať cenu v juniorskej kategórii. Určite s jazdou na koňoch neplánujem prestať, lebo som sa v tom dosť našla a bez problémov by som v tom mohla pokračovať celý život.
