REGIÓN. Južná časť nášho terajšieho regiónu patrila vtedy do Komárňanskej, severná časť do Nitrianskej župy. Štúrovo a okolité obce boli zaradené do Ostrihomskej župy.
Zlaté víly na ostrove
Zožltnuté strany obsiahleho diela dávajú „zaručene pravdivú“ odpoveď na otázku, prečo sa Žitný ostrov nazýval aj zlatou záhradou.
Podľa povesti, toto územie bolo kedysi rajom blahobytu, kde panovala stále jar a na zlatých stromoch sa rodilo zlaté ovocie. Zaslúžili sa o to zlaté víly, ktoré mali svoju kráľovnú a kráľovské sídlo pri Malom Dunaji, kdesi okolo Jelky.
Tie úchvatné a čarovné bytosti každý deň prestierali stôl pod obrovskou storočnou vŕbou. Ktokoľvek, známy aj neznámy, sa tu mohol dosýtosti najesť a uhasiť si smäd. No nielen to! Kadiaľ víly prechádzali, všade trúsili zlaté zrnká z vlasov, takže každý si mohol z nich nabrať toľko čo vládal uniesť. V tých časoch by ste veru na Žitnom ostrove nenašli nielen jediného žobráka, ale ani chudobného človeka.
Odroň to zbabral
Blaho rovnajúce sa tomu nebeskému sa však rýchlo skončilo. Našiel sa totiž istý podlý chlap, ktorý sa najprv do prasknutia najedol pri stole víl, potom sa za ich dobrotu odplatil grobianským správaním a nemravnými návrhmi.
Jemné žienky takéto hulvátstvo natoľko vytočilo, že navždy sa stratili z ostrova a ich pobyt je od tých čias neznámy. Svojmu prievozníkovi zanechali na pamiatku podkovu – samozrejme, z rýdzeho zlata.
Vzápätí sa Žitný ostrov zmenil na kraj, kde ľudia musia každodenne ťažko pracovať za skyvu chleba. My dodajme, že tento stav trvá dodnes a nič nenasvedčuje tomu, že sa zmení.
Pokojná rieka, rúče mesto
Podľa autorov knihy, rieka Nitra na svojom dolnom úseku pripomínala pokojný tok plný vodných mlynov a šťúk. Vody v nej bývalo tak málo, že na pltníčenie sa nedalo ani pomyslieť. Keďže jej povodňové vlny bývali mierne, polia aj v tesnej blízkosti toku prinášali bohatú úrodu, čo sa priaznivo odzrkadľovalo na peknom vzhľade okolitých dedín.
„Nové Zámky sú rúčim, dômyselne usporiadaným mestom s rovnými ulicami a štvorcovým trhoviskom“ – takto sa píše v knihe. V meste sú honosné budovy, v rozľahlej záhrade stojí nemocnica postavená z milodarov ľudí. Podľa autorov, dávnejšie bolo v prevahe maďarské etnikum, teraz väčšinu tvoria Slováci.
Dominanta cukrovej repy
Nitrianska župa v dorábaní cukrovej repy obsadzovala prvé miesto v celom Uhorsku.
V čase vydania knihy ju v župe pestovali na úctyhodnej ploche 14 409 hektárov a ročne dosahovali úrodu 189 metrických centov z hektára (jeden metrický cent = sto kilogramov).
Toto dominantné postavenie cukrová repa získala aj zásluhou šurianskeho cukrovaru, v tých časoch najväčšieho v Uhorsku. Ročne sa v ňom spracovalo okolo šesťstotisíc metrických centov sladkých buliev, z nich sa získalo približne 96-tisíc metrických centov cukru.
Jeho väčšina sa minula doma, no ušlo sa z neho aj na vývoz do Rumunska, Srbska a Turecka.
Šurany mali aj ďalšiu vzácnosť. V nami prečítanej knihe sa píše, že roku 1835 tu spustili prvý parný mlyn v Uhorsku.
