NOVÉ ZÁMKY. V budove Miestneho odboru Matice slovenskej si pripomenuli nielen 200. výročie úmrtia kodifikátora spisovnej slovenčiny, ale súčasne aj 20. výročie vzniku Slovenskej republiky.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici, zaniknutej obci v okrese Dolný Kubín. Do Nových Zámkoch prišiel v roku 1797 na základe konkurzu na uvoľnené miesto na fare. V čase jeho príchodu patrili fara a kostol k výstavnejším stavbám mesta, boli však značne zanedbané.
Jednou z prvých úloh Bernoláka bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva. Kostol a kláštor františkánov nepatrili do kompetencie fary, mali však veľký význam v tom, že sa v nich konali bohoslužby predovšetkým v slovenskom jazyku a Slováci ich navštevovali vo veľkom počte.
Najviac ľudí býva pri Bernolákovej soche v deň vyhodnotenia medzinárodnej literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Foto: Miroslav Antoni
V roku 1810 postihol Nové Zámky ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru, spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok - zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby. Bernolákov život, poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami, ukončila náhla smrť 15. januára 1813.
Pochovaný bol na kamennom cintoríne, dnešnom Bernolákovom námestí. Keď cintorín likvidovali, jeho telesné pozostatky vyzdvihli a opätovne pochovali pri kaplnke Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. Na počesť zosnulých, ktorí sú pochovaní v kaplnke, dal novozámocký farár Ján Fábián umiestniť na kaplnku pamätnú tabuľu s maďarským textom. V roku 1923 bola na kaplnku umiestnená tabuľa so slovenským nápisom.
Bernolák je vedcom, ktorého práca má dejinný významu
Anton Bernolák je podľa historika Petra Mulíka vzorom vedca, ktorý od svojich študentských rokov húževnato pracoval na poli literatúry, teológie a˙jazykovedy.
Ako povedal Mulík v rozhovore pre agentúru SITA, jeho vedecká práca má dejinný význam, lebo v historickej perspektíve definitívne prelomila pochybnosti o˙jazykovej samobytnosti Slovákov.
„Kodifikovaný samostatný jazyk z˙roku 1787 bol predpokladom pre uvedomenie si národnej identity a individuality. Existujú viaceré typológie spisovných jazykov. Bernolákom kodifikovaný jazyk niektorý označujú z˙hľadiska aktívnych a pasívnych používateľov za integračný typ s univerzalistickými tendenciami,“ upozornil Mulík.
Podľa neho Bernolákova integračnosť spočíva v˙úsilí zjednotiť používateľov spisovného jazyka v˙rámci kodifikovanej formy auniverzalizmus súvisí s prejavmi ľudovej osvety ako spoločenskej potreby osvietenstva na šírenie nových progresívnych myšlienok.
Aj keď bernolákovci neboli podľa Mulíka tvorcami nejakého politického programu, účinok ich diela - vymedzenie národnej identity na princípe samostatného jazyka - bol v˙konečnom dôsledku politický. „Antonovi Bernolákovi nechýbalo slovanské a slovenské povedomie, ktoré bolo budované na vedeckom poznaní. Pri svojich výskumoch poznal a citoval práce o˙pôvode hlaholského a˙cyrilského písma. Preštudoval a vo svojich publikáciách použil aj diela o˙rozšírení, význame, reči a˙kultúre Slovanov, čo si nemožno vysvetliť ináč, len ako zámer posilniť ich národné povedomie, zvlášť Slovákov, čo malo slúžiť aj ako podklad pre obrannú polemiku s nepriateľmi Slovanov v Uhorsku,“ uviedol Mulík.
Bernolák je podľa historika nepolitickou osobnosťou s˙celonárodným a nadnárodným významom, ktorá predstavuje prvú etapu slovenského národno-emancipačného procesu (1780 - 1820). „Cieľavedome a uvážene siahol po živom jazyku svojho národa. Generácia bernolákovcov začala tento jazyk v˙uzákonenej podobe (1787) používať ako spisovný jazyk, ktorý sa stal nezastupiteľným prostriedkom pre kultúrne, sociálne a hospodárske povznesenie Slovákov,“ zdôraznil Mulík.
Anton Bernolák dovŕšil kodifikáciu slovenčiny veľkým šesťdielnym slovníkom pod názvom Slowár slowenskí, česko-latinsko-ňemecko-uherskí (1825 - 1827). Ten je podľa Mulíka obdivuhodným jazykovým dielom a slovenčinu zrovnoprávňuje s˙inými jazykmi, ale zároveň umožňuje spojenia medzi jednotlivým národmi v˙celosvetovom (latinčina) a stredoeurópskom priestore (Česi, Nemci, Maďari).
Pripomenuli sme si 250. výročie narodenia Antona Bernoláka a˙v˙roku 2013 uplynie 200 rokov od jeho úmrtia. UNESCO na návrh Slovenskej republiky zaradilo výročie narodenia tohto velikána do zoznamu svojich výročí. Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici a zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
sita
