Dostať sa medzi držiteľov či nominantov Darwinovej ceny sa len tak niekomu nepodarí. Preživších je medzi nimi len niekoľko, in memoriam ju však udelil peknej kôpke bláznov. Ašpirujú na ňu tí, ktorí zomreli vlastnou vinou a po takej hlúpej chybe, že ich smrť sa považuje za prínos pre budúcnosť ľudstva.
Napríklad taký päťdesiatnik a zanietený motorkár Contos z mesta Onondaga v štáte New York. Počas hromadnej jazdy namierenej proti zákonu o povinnom nosení motocyklových heliem preletel cez riadidlá vlastného harleya tak nešťastne, že na mieste umrel. Dopadol totiž priamo na svoju ničím nechránenú hlavu a v súboji chodník verzus mozog ťahal jeho (zrejme nie príliš používaný) orgán za kratší koniec.
Napriek tomu sa však našli takí, ktorí jeho smrť nepovažovali za zbytočnú a zanovito tvrdili, že helmy nemusia byť povinné. „Trvám na tom, že neodňateľným právom každého jedinca je ísť do pekla jeho vlastným spôsobom,“ povedal po incidente ďalší z účastníkov spanilej jazdy Robert Frost.
Doplatil na svoj hnev
Na podobný súboj s tvrdým podložím doplatil aj ďalší jazdec na dvojkolesovom stroji. Tentoraz však nešlo o nadšeného motocyklistu, ale veľmi zúrivého vozičkára. Ten psychicky neuniesol fakt, že sa mu dvere výťahu zatvorili priamo pred nosom a on by musel čakať, kým sa mu podarí dostať na vytúžené poschodie.
V afekte, ktorý ho posadol, si to na svojej motorizovanej pomôcke namieril „s rozbehom“ priamo do dverí. Udrel raz.... dvakrát... a na tretí pokus sa mu výťah podarilo rozraziť. Zo svojho triumfu sa však príliš dlho neradoval. Spolu s vozíčkom zahučal do výťahovej šachty a stal sa tak víťazom Darwinovej ceny storočia.
Zlodej - amatér
Nie len naštvaní invalidi robia zlé rozhodnutia. Dvakrát dobre si svoju ozbrojenú lúpež nepremyslel ani zlodejíček z Washingtonu. Treba mu to však odpustiť, bola to jeho prvá (a zároveň posledná).
Za svoj cieľ si zvoli prevádzku H&J Leather & Firearms – obchod so zbraňami. Ten bol v tom čase plný zákazníkov, ako inak, ozbrojených. Navyše, do obchodu musel prejsť okolo policajného auta, ktoré parkovalo len pár krokov od hlavného vchodu. A aby toho nebolo málo, pri pulte stál uniformovaný dôstojník, ktorý si tu s priateľmi dopriaval rannú kávičku.
Ani všetky spomínané zlé znamenia však odhodlaného lupiča neodradili. Sebavedomo zahlásil: „Toto je prepad“ a vypálil niekoľko divokých rán. Zrejme to boli posledné slová v jeho živote, pretože v tom momente policajt, majiteľ obchodu i niekoľko zákazníkov tasilo svoje zbrane a dobre mierenou dávkou olova zbavili ľudský genofond tohto zločinca.
