HURBANOVO. Po úvodných tónoch Franza Schuberta v podaní piatačky Terezky, sa ujala slova Magdaléna Serbáková:
„Pomaly sa končí rok, staré odchádza a prichádza nové. Na počiatku, v roku 1985, bola Rozália Darázsová sama, v roku 1989 som pribudla ja, štyria ďalší sú naši žiaci.“
Tieto dve výnimočné ženy vybudovali výtvarný odbor a počas rokov svojho pôsobenia ovplyvnili množstvo detí i dospelých. Naučili ich vnímať krásu, rozvíjali ich tvorivosť a zmysel pre estetiku. Rozália Darázsová sa profesionálne venuje medailérskej tvorbe. Moderné, postmoderné, abstraktné, multimediálne a akčné umenie podľa nej vymysleli tí, čo nevedia kresliť.
Magdaléna Serbáková nemôže v lete žiť bez keramiky Raku. Maľuje akrylom i olejom, vyrába tkané koberčeky, maľuje na hodváb, jej najnovším koníčkom je smalt. Juraj Svitek po skončení gymnázia začal študovať techniku, ale zvíťazilo umenie. Študoval na tunajšej ZUŠ a súčasne na UKF v Nitre. Absolvoval ju u Róberta Bielika, získal doktorát a dnes je riaditeľom školy. Venuje sa fotografii a maľuje džez. Ďalšia z pedagógov, Anita Horváthová vyštudovala odbor šperkárstvo v Kremnici. Robí keramiku, marcipánové torty a pozvánky na školské podujatia. Vystavuje šperky a kresby skamenelín. Melinda Záležáková vyštudovala UKF v Nitre. V Pribete celkom sama vybudovala a vedie výtvarný odbor, kde učí asi 70 detí. Venuje sa portrétnej, figurálnej maľbe a maľbe na hodváb.
Mária Zsapková ukončila štúdium UKF v Nitre v odbore keramika. Má záľubu v tradičných ľudových umeleckých technikách ako plstenie, ale aj plstenie na hodváb a maľba na hodváb. Témou jej prác sú krajiny, kvety, ornamenty, znaky.
Výstavná sála bola plná milovníkov umenia a prezentované práce potvrdzovali, že všetci tunajší učitelia stále aktívne tvoria. Každý mohol obdivovať niečo iné. Bronz, smalt, náušnice s veveričkami, rozkvitnuté pastely, sakrálnu tematiku, rôznorodosť techník i námetov.
„Učiteľ musí vedieť niečo o všetkom! Učíme kresbu, maľbu, grafiku, modelovanie, ploš-né a priestorové práce, fotografiu a počítačovú grafiku. Pracujeme s deťmi od päť rokov, so stredoškolákmi aj s dospelými. Denne riešime desiatky výtvarných námetov, ovplyvňujeme tvorbu našich žiakov a oni ovplyvňujú nás. Vedieme s nimi dialógy o zmysle a kvalite ich tvorby. Naša škola je dobrovoľná, záujmová a nepovinná. Gratulujem všetkým kolegom k tomu, že žiakov máme stále dosť. Želám vám všetkým, ako nenapraviteľný optimista, aby to, čo príde bolo o trochu lepšie než to, v čo sa odvažujeme veriť,“ ukončila svoj príhovor M. Serbáková.
Nám ostáva len dúfať, že sa jej slová splnia a takýchto výnimočných ľudí v školstve len pribudne.
Autor: Angelika Holomáňová
