Ak vás včelárstvo chytí, je záľubou na celý život

ŠURANY. Včelári nemávajú vlastné plesy ani nevystavujú na stenách trofeje. Pre potechu a zdravie seba aj iných však robia toľko, že si zaslúžia pozornosť verejnosti. Minulý týždeň v spoločenskej hale predstavili všetky možné stránky chovu včiel a jeho produkty. Návštevníci videli tradičné aj moderné úle zvonku i znútra, odevy a príslušenstvo včelárov, prezentáciu o živote včiel, mohli skúsiť a ochutnať jedlé aj liečivé produkty. Najmenší si pozreli rozprávky, kreslili, na workshope vyhodnotili autorov najkrajších výtvarných prác na tému Včela a príroda. Históriu dokumentovala oficiálne posvätená socha sv. Ambróza - patróna včelárov a denníky chovateľov ešte zo šesťesiatych rokov. Iba včely neprišli.

V zime sa letia "vyvenčiť"

„Keďže sme ich obrali o med, treba ich na zimu zakŕmiť. Teraz oddychujú, len počas príjemných slnečných sa vyletia „vyvenčiť“. Až na jar, po prvých rozkvitnutých kvetoch sa opäť vydajú zbierať peľ,“ hovorí jedna z organizátoriek výstavy Božena Hrušková.

Včelárstvu sa začala venovať až po svadbe vďaka manželovi. Dnes už aj ich syn dokáže chytiť rámik plný včiel bez rukavíc. „Včelia rodina a sústava je to najdokonalejšie, čo v prírode existuje - hádam len mravce sa jej vyrovnajú.

Hneď, ako sa včielka vyliahne, vie, či je robotnica, strážkyňa alebo lietavka. Plodisko, kde sa liahnu včielky, má podmienky ako v našich špičkových zdravotníckych zaradeniach. Kým ho matka neuzná za dokonale čisté, ani tam vajíčko nepoloží.

Každé včelstvo má svoj vlastný pach a detailný systém – od starostlivosti o matku, cez zber a výrobu medu až po chov trúdikov. Lenže ak je v úli málo zásob, vyženú ich z úľa a obhryzú im krídla, aby zahynuli. To sa páči ešte aj mojej mame, aj keď nie je včelárka,“ dodáva s humorom.

Včelári celá rodina

Prezradila, že včelie roje už chytali na stromoch, kríkoch, odkvapových rúrach aj múroch starých domov z nabíjaniny. Lenže keď už sa včely vyroja, zoberú so sebou aj niekoľko kilogramov medu, Preto treba dobre počúvať, kedy sa z úľa ozve zvuk podobný trúbeniu alebo kvákaniu.

Ak vás vraj včelárstvo chytí za srdce, je to na celý život – a bez záruky, či vám celoročná snaha niečo vynesie. „V prírode je to tak. Nikto nevie, kedy zakvitnú ktoré kvety, či ich neokmáše búrka, nezničí sucho či dážď. Včielky nevyženiete na lúku s kýblikmi a paraplíčkami.“

V Šuranoch a okolí je približne 150 včelárov Väčšina vlastní okolo stovky rodín, ale za včelára rátajú aj chovateľa s dvomi úľmi. Vekový priemer presahuje šesťdesiatku. Na workshope sme však videli žiakov, ako obsluhujú medomet či stĺkajú rámiky.

Mladí medzi včeličky

„Rozhodol som sa priviesť k včeličkám aj mladých,“ povedal včelár, učiteľ a mestský poslanec Karol Kliment, ktorý vedie včelársky krúžok pri tunajšom centre voľného času.

„Teraz v zime máme teóriu, pozeráme filmy, pripravujeme rámiky, pôjdeme aj von, počúvať včielky. Naša bývalá žiačka, teraz stredoškoláčka Vladimíra získala ocenenia ako medovnikárka a chceme ju angažovať do výzdoby našich medovníkov.“

K. Kliment dodáva, že včelárstvo nie je len o mede, ale aj o celkovom vzťahu k prírode. A hoci je občas bolestivé, za inkasované žihadlo nakoniec býva sladká odmena.

Piati žiaci z okresu v súčasnosti navštevujú školu Slovenského zväzu včelárov. Po jej absolvovaní môžu začínajúci včelári žiadať dotáciu na nákup piatich kompletných rodín aj s úľmi.