KRAVANY NAD DUNAJOM. Kompy – jednoduché plavidlá na prevážanie ľudí a povozov z jedného brehu na druhý – boli od nepamäti bežným dopravným prostriedkom na Dunaji aj na ostatných riekach a nahrádzali tak pevné mosty. Sila prúdu im dávala pohyb, silné lano natiahnuté krížom cez rieku zasa určovalo smer plavby.
Romantika trocha inak
Plavba kompou bývala síce pomalá, ale účelná aj romantická. Podľa záznamov z kroniky, takéto „mokré spojenie“ medzi Kravanmi nad Dunajom a naprotivným severomaďarským mestečkom Lábatlan (dnes má okolo päťtisíc obyvateľov) jestvovalo už roku 1782.
Lano natiahnuté cez rieku by dnes nepovolil žiaden vodohospodársky orgán, takže éra tradičných prievozov je nenávratne preč. Kravanci však predsa budú mať prievoz, a to za pomoci samohybnej motorovej lode, ktorú po komplexnej oprave spustili na vodu v polovici októbra.
Pre dvanástich pasažierov
Ako naším novinám povedal starosta Kravian nad Dunajom Gabriel Duka, zhruba pred desaťročím dostala obec od našich pohraničníkov do daru motorovú loď, ktorú však bolo treba opraviť, zmodernizovať. Takto sa zrodil základ budúceho prievozu.
Loď má dva dieselové motory, hmotnosť štyri tony a naraz môže previezť dvanástich cestujúcich a dvojčlennú posádku. Na jej modernizáciu Kravany a susedný Lábatlan využili prostriedky z európskych fondov, ktoré cezhraničnú spoluprácu pomerne štedro a ochotne podporujú. Zo získaných 787-tisíc eur nielen vynovili loď (okrem iného ju vybavili radarom, aby mohla plávať aj v noci, či v hmlistom počasí), ale na našej a na maďarskej strane budujú prístavy s mólami, príjazdovými cestami a priestormi pre cestujúcich.
Vymyslia aj názov
Práce prebiehajú podľa plánu, preto starosta Kravian predpokladá, že prievoz otvoria koncom apríla budúceho roku, teda pred letnou sezónou. Kedy a koľkokrát sa loď denne otočí, ukáže až frekvencia cestujúcich, pravidelná plavba by však mala fungovať najmä cez víkendy.
Prievoz budú využívať najmä obyvatelia z našej aj maďarskej strany, ktorých viažu k sebe nielen početné príbuzenské vzťahy, ale zavše aj pracoviská. Dunaj je tu široký sedemsto metrov, plavba – vrátane nástupu a výstupu cestujúcich – potrvá zhruba päť minút.
Keďže aj v týchto končinách sa rozvíja cestovný ruch, Kravanci predpokladajú, že sa u nich bude zastavovať čoraz viac cyklistov a výletných lodí. Turisti sa atraktívnym spôsobom a poľahky dostanú na druhú stranu. Predtým si však naisto pochutia na miestnej špecialite – na kysnutom kravanskom koláči v slanej i sladkej verzii a k tomu si dožičia pohár domáceho vína.
Do prvej plavby Kravanci vymyslia aj priliehavý názov lode, čo doposiaľ akosi nestihli.
