Nemôže byť úplne šťastný ten, pre koho hudba nie je potešením. Toto potešenie je však potrebné ľudstvo učiť, pretože sám od seba k nemu nedospeje.
Tieto krásne myšlienky Zoltána Kodálya sprevádzali celú spevácku a životnú dráhu operného speváka Róberta Szűcsa, ktorý 24. novembra dovŕši okrúhle 70. výročie narodenia.
Bývalý sólista SND v Bratislave sa narodil v roku 1942 v Budapešti. Jeho otec nejaký čas pracoval v Budapešti ako rušňovodič. Pochádzal z Nových Zámkov, a preto sa sem v roku 1944 vrátili.
Mladý Róbert absolvoval novozámockú hudobnú školu – odbor husľová hra u profesora Vojtecha Cibulu. V rokoch 1958 – 1964 študoval na Konzervatóriu v Bratislave ako hlavný predmet hru na husle u prof. Kulíčka a popritom chodil na hodiny operného spevu k prof. I. Černeckej.
Keďže mal bližšie k spevu, rozhodol sa študovať operný spev na VŠMU v Bratislave u profesora Imricha Godina. Školu dokončil s Mozartovým dielom Don Giovanni s veľkým úspechom. Po prvýkrát vystúpil na dosky SND v úlohe Fiorilla v Rossiniho opere Barbier zo Sevily.
Vzorom počas štúdia mu bol sólista opery SND Bohuš Hanák (barytón, neskôr emi-groval a spieval v Štátnej opere vo švajčiarskom Zürichu), zo svetových spevákov (rumunský operný spevák Nicolea Herlea).
Okrem Slovenska vystupoval v Bulharsku, Rakúsku, Francúzsku, Anglicku, Španielsku a ďalších krajinách.
Róbert Szűcs bol od roku 1968 sólistom opery SND v Bratislave, v období 1969 – 1970 aj v Mestskom divadle v nemeckom Trieri. Najradšej si spomína na vystúpenie na opernom festivale v Edinburghu v titulnej úlohe Borodina opery Knieža Igor.
Na pozvanie organizátorov letných koncertov vystupoval aj v Nových Zámkoch. Naposledy tu bol v novembri 2011, ale pozorne sleduje účinkovanie spevákov z Nových Zámkov - menovite Jána Gallu a Otokara Kleina.
Jeho najobľúbenejšou rolou operného sveta bol Don Giovanni, ktorého spieval na viacerých európskych scénach. Okrem toho vystupoval aj v duetoch, napríklad s E. Kitnárovou, A. Czákovou, A. Peňaškovou a ďašími kolegyňami zo SND.
Róbert Szűcs vytvoril niekoľko pozoruhodných speváckych kreácií: Gróf Almaviva (Figarova svadba, 1971, 1980), Eugen Onegin (1972, 1978), Georges Germont (Traviata 1975), Figaro (Barbier zo Sevilly, 1978), Markíz Posa (Don Carlos, 1981), ako aj viaceré postavy v televíznych inscenáciách opery.
Popri pôsobení v SND pracoval na polovičný úväzok ako učiteľ operného spevu na konzervatóriu, po odchode do dôchodku (2004) sa stal učiteľom na plný úväzok. Teda mladé spevácke talenty vychováva viac ako 30 rokov.
Vychoval pozoruhodných spevákov, ktorí účinkujú ako sólisti alebo zboroví speváci v SND, Slovenskej filharmónii alebo iných operných scénach.
Vo voľnom čase, samozrejme, rád počúva hudbu - najradšej romantické diela, napríklad Verdiho, Donizettiho, Pucciniho a iné.
Róbert Szűcs v súčasnosti žije v Bratislave. Z nášho mesta si najradšej spomína na krásne detstvo a kamarátov, s ktorými zažil veľa pekného. Keďže už žiadni príbuzní nežijú, k Novým Zámkom ho viaže len miesto odpočinku rodičov.
Na moju otázku, čo odkáže občanom mesta Nové Zámky, odpovedal Róbert Szűcs nasledovne: “Nech sa mestu darí, nech sa ľuďom v ňoch príjemne a bezpečne žije a nech rozvíjajú spevácke talenty.”
Jeho životná cesta, bohatá a rôznorodá spevácka činnosť je nasledovaniahodným príkladom pre tých, ktorí sú v službe umenia.
Pri príležitosti okrúhlého životného jubilea mu prajem z celého srdca, aby ešte dlho v zdraví a šťastí vyznával a prežíval Kodályovu prekrásnu myšlienku: Bez hudby neexistuje plnohodnotný človek.
Autor: Sándor Strba
