NOVÉ ZÁMKY. Protestné zhromaždenie „17. november - berieme si späť svoju krajinu“ nemalo oficiálneho organizátora. Nehlásili sa k nim ani traja chlapi, ktorí s nápisom 23 rokov lži, klamstva a korupcie osamotene čakali v strede námestia. Krátko po tretej im spoločnosť robila jediná dôchodkyňa.
Foto: Juraj Horváth
„Už koľká vláda sa vymenila - a my, obyčajní ľudia, pomaly nemáme z čoho žiť. Treba tomu zabrániť, ale ľudia sedia doma a čakajú na hotové. Treba to zorganizovať, aspoň nejaké vyhlásenie popodpisovať,“ rozohňovala sa.
Porovnajte November 1989 a 2012 v Nových Zámkoch
Pozrite si fotogalériu >>
Neprišlo ani dvesto
Postupne sa na námestí zišlo niečo vyše stovky ľudí všetkých vekových kategórií aj výzoru. Mládež, dôchodcovia s červenými zástavami, kreatúry s vlasmi do chocholov alebo aj žiadnymi. Spoločnosť im robili dve skupinky policajtov, ktorí v priľahlých uličkách „venčili“ služobných psov.
Rôznorodá a tichá spoločnosť zapálila niekoľko sviečok a rozdala niekoľko plagátov. Už sa zdalo, že pri tom aj zostane, keď sa rozhodla prehovoriť Zuzana Zahradničeková.
„Potrebovala som menší kopanec, lebo doteraz som pre žiadnym davom nehovorila. Donútil ma súčasný stav. Nie som ochotná chodiť do zahraničia a doma nechávať svoju rodinu,“ povedala. „Uplynulo 23 rokov, čo nás okrádajú o majetok, ktorý mal patriť nám, z ktorého sme mali normálne žiť a nie živoriť. Preto treba prejaviť, že nie sme spokojní, nebudeme sedieť doma a zmeníme náš systém.“
Z protestného zhromaždenia. Foto: Miroslav Antoni
Priestor pred kultúrnym domom sa nakoniec zmenil na improvizovanú diskusiu. Prebehla bez konfliktov, prerušil ju jeden delobuch a jeden podgurážený mladík, ktorý mal očividne problém úplne so všetkým a každým.
Hlasy z davu
Za posledných 23 rokov na území bývalého Československa zmizlo alebo je nezvestných 80-tisíc ľudí. Jedno celé mesto odišlo, utieklo alebo sa pridalo k bezdomovcom.
Kde sú ľudia ako pán primátor, páni Soboňa a Vicen, ktorí mali niečo spoločné s Novými Zámkami.
Kde je Mliekospol, mäsokombinát a šuriansky cukrovar, keď musíme utekať a zarábať v zahraničí.
Moja dcéra len narodila a už je zadlžená vinou štátu, ktorý si požičal na diaľnice. Netreba platiť takému systému. prestaňme ho financovať, lebo inak sa mu nedá brániť.
Hanba, že v takom veľkom meste prišla hŕstka ľudí a to niektorí aj pricestovali. Neveria, že vôbec niekto príde. Ale aj pred 23 rokmi to začalo pár desiatkami ľudí. Určite aj teraz prídu ďalší.
Ľudia sú už len čísla a kusy. Robia za minimálnu mzdu a ešte aj o tú sa boja. Pre zamestnávateľa sa stali iba spotrebným materiálom.
