NOVÉ ZÁMKY. Už v piatok popoludní sa na námestí zhromažďovali davy ľudí. Štrnásť základných a materských škôl pripravilo tekvicové výstavy a tvorivé dielne.
Podľa vyjadrenia poroty boli expozície pripravené podstatne nápaditejšie a precíznejšie ako vlani. Hodnotila sa nielen vizáž, ale aj podiel detských prác. Z tekvíc sme tu videli vystavené vlastne úplne všetko – od zvierat a figúrok až po svetlonosov, ktoré večer defilovali v „strašidelnom“ sprievode. Stánky strážili duchovia a bosorky neživé aj ozajstné – dokonca v takmer autentických odevoch, ktoré sa nosili ešte v časoch priadok a ľudových rozprávok.
„Tieto som vytiahla zo šatníka mojej babičky z Hulu, ktorá mala pred týždňom 92 rokov a bežne ich používa. Má sviatočné, do kostola, na pohreby aj na bežné nosenie. Iba si už nenavlieka toľko sukní, lebo tieto zimné sú hrubé a poriadne ťažké. Teší sa, že jej občas niečo prevetrám. Ale túto zásteru si vždy musím vypýtať, lebo je jej najobľúbenejšia,“ prezradila nám „bosorka“ Zuzana Petíková z expozície Základnej školy na Nábrežnej ulici.
Sestrička z archívu
Vlani sa konala súťaž figurín, tento rok ich organizátori nahradili živými sochami. „Vidieť ich aj v iných mestách, vypísali sme teda súťaž aj u nás. Som zvedavý. Netuším, ako budú vyzerať ani kde budú stáť. Sami sa rozhodnú, kam sa medzi ľudí postavia,“ povedal organizátor z OZ Kultúrkorzo Peter Kis.
„Ešte som sa takej akcie nezúčastnila, ale chcela som vyskúšať, ako je byť živou sochou,“ povedala nám neskoršia víťazka tejto súťaže Katarína Drešková. Študentku nitrianskej poľnohospodárskej univerzity inšpirovalo povolanie jej mamy, ktorá si tridsať rokov obliekala rovnošatu zdravotnej sestry.
Fotogalériu z Klobásového festivalu si môžete pozrieť tu:
Pozrite si fotogalériu
Živé sochy si môžete pozrieť vo fotogalérii tu:
Pozrite si fotogalériu
Deň tekvíc si môžete pozrieť tu:
Pozrite si fotogalériu
„Dnes sa už nosia modernejšie uniformy aj topánky – tento model je už vlastne z archívu,“ skonštatovali pre MY. Naaranžovať živú sochu trvalo asi polhodinu, na podstavci stála s malou prestávkou tri hodiny.
„Ľuďom sa to páčilo. Niektoré deti sa spočiatku báli, ale nakoniec sa so mnou fotili. Je to dobrý nápad, ľuďom sa páčil a vyskúšala by som si ho aj nabudúce,“ uzavrela Katarína.
Spomienka na spoluzakladateľa
Prvý ročník novozámockého klobásového festivalu sa konal na jeseň 2005 ešte v okolí vtedajšieho Centra kultúry Nábrežie. Inšpiráciou bol veľký klobásový festival v Békešskej Čabe.
Za „duchovných otcov“ Klobfestu považujú novozámockého nestora Csemadoku Eleméra Záhorského a „Uhrin Zoli báčiho“ z Čaby. Ten však do Nových Zámkov viac nepríde. Jeho pamiatku si uctili bezprostredne pred oficiálnym otvorením Klobfestu 2012.
Potom sa už hlavne zabávalo a súťažilo. Prihlásilo sa 44 družstiev z Maďarska, Česka, Slovinska a viacerých regiónov Slovenska. Po prvýkrát boli medzi nimi hasiči z Brezna, ktorí sa o podujatí dozvedeli od Novozámčanov na „klobásovom veľtrhu“ v Békešskej Čabe. Dokonca ochotne prezradili recept na hasičskú klobásu.
„Najlepšia je tá, ktorá chutí. Všetci do nej určite dávajú papriku cesnak korenie, soľ, niekto aj rascu a cukor, lebo ten reaguje so soľou a drží vlhkosť. Robíme klasiku, ale niekedy „zo dva kilko“ necháme, pridáme kápiu, vajíčka, cibuľu, hrášok a kukuricu. To je taká veselá ozdobná klobása,“ hovorí hasič Tomáč Kubuš z Brezna.
Päťčlenná porota hodnotila vzhľad a chuťové parametre, diváci hlasovali o najatraktívnejšie upravené pracovisko. Aj tento rok sa špeciálne družstvo rekordérov pokúsilo prekonať vlaňajší výkon v dĺžke klobásy.
Zdroj chutných klobások. FOTO: Miroslav Antoni
