HURBANOVO. Projekt Rekonštrukcia vzpieračských tréningových priestorov zrealizovali v rámci štvrtého ročníka grantového programu Tu sme doma 2012. Slávnostne ho odovzdali v piatok 19. októbra.
Nová miestnosť i náradie
Vzpieranie v Hurbanove oslávilo minulý rok päťdesiate výročie svojej existencie.
Založil ho v roku 1961 Lajos Benjamín, od ktorého predsedníctvo prevzal v roku 1987 Ján Štefánik.
„Dostali sme 1940 eur na plastové okná a dvere. Pôvodne sme žiadali viac, chceli sme vymeniť aj kachle. Na účet klubu sme vymaľovali a nakúpili koberce.
Fotogalériu nových priestorov vzpieračského oddielu nájdete tu:
Pozrite si fotogalériu >>
Prácu sme vykonali svojpomocne, čím sme splnili desaťpercentnú účasť investície. Vzpieračské náradie sme mali a nedávno sme získali nové z Majstrovstiev sveta v Košiciach, kde sa rozdelil materiál medzi úspešné kluby,“ rozpráva Ján Štefánik, predseda Vzpieračského oddielu Strojár Hurbanovo.
Predkladateľom projektu je vzpieračský klub, ktorý má približne 30 členov.
Ale narastú...
Mladí žiaci trénujú dvakrát do týždňa, starší trikrát a dorastenci štyri až päťkrát. Vzpieranie považujú mnohí za šport „svalnáčov“, ktorý je pre deti nevhodný, pretože im bráni v zdravom raste.
„Rodičia majú skreslenú predstavu. Myslia hneď na 170-kilogramového Alexejeva. Aj on sa však k tomu musel nejako dopracovať. A že dieťa nenarastie zo vzpierania, je mýtus. Chlapec nízkych rodičov nemôže mať dva metre,“ vysvetľuje Ján Štefánik.
Zanietenosť prináša medaily
Deti súťažia od desiatich rokov. Ich prvou úlohou je štvorboj – trojskok z miesta, hod medicimbalom, trh a nadhod, pričom pri dvíhaní činky nedostávajú body len za hmotnosť, ale aj za štýl a krásu prevedenia.
Trojskok a hod medicimbalom je podľa Jána Štefánika zaťaženie na úrovni cvičenia na telesnej výchove.
„Máme novú rozcvičovňu a veľkú plochu na pódium štyri krát štyri metre, kde by sme v budúcnosti mohli zorganizovať napríklad Pohár primátora mesta Hurbanovo. Vzpieranie je individuálny šport, v ktorom vzpierač musí byť zanietený, no má veľa možností,“ dodáva Ján Štefánik.
Záujemcovia môžu navštíviť tréningové priestory na bývalej ľadovej ploche alebo sa prihlásiť u predsedu vzpieračov Jána Štefánika.
Predseda vzpieračského klubu Ján Štefánik. Foto: Virgínia Ďuriková
Ako vzpierači vandrovali
Pôvodnú vzpieračskú halu účelovo postavili v roku 1979 na území hurbanovskej poľnohospodárskej školy. Pôsobili tam trinásť rokov.
„Po revolúcii sa časy zhoršili, vtedajší riaditeľ od nás vyžadoval ročný prenájom stotisíc slovenských korún. Odišli sme do kultúrneho domu v Bohatej, neskôr však miestnosti prenajali predajcom kočíkov a bicyklov. Zbalili sme sa. Pani Lásiková nám v pivnici pionierskeho domu, v dnešnom CVČ, poskytla miestnosti.
Po niekoľkých rokoch sme sa presťahovali na agro, kde vymysleli, že potrebujú miestnosti pre rozhodcov. Ubrali nám z priestoru, a to som už mal väčšiu obývačku ja doma. Odišli sme. Potom som sa stal mestským poslancom a presvedčil som ľudí, aby nám prenajali tieto priestory,“ rozpráva Ján Štefánik.
Klubu prenajali tréningové miestnosti na päť rokov za symbolické euro. Náklady na energie si hradia sami.
