ČÍČOV. Kedysi to bola rieka kľukatiaca sa medzi Gabčíkovom a Číčovom.
A rieka ani nie hocijaká, lebo podľa záznamov z roku 1848 bývalo v nej toľko vody, že okolité územie museli chrániť vysokými protipovodňovými hrádzami.
Bola zaujímavá aj zemepisne, veď tvorila hranicu medzi Komárňanskou župou a župou Bratislavskou i Rábskou.
Už len torzá potoka
Najmä vplyvom rozsiahlych vodohospodárskych úprav v minulom storočí bol Čiliz degradovaný na potok, navyše dve tretiny z jeho dĺžky sú vyschnuté.
A aby zánik niekdajšej rieky bol dokonalý, jej koryto v dĺžke 650 metrov ľudia zasypali stavebným a komunálnym odpadom.
Odstránenie odpadu z koryta potoka iniciovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), ktoré – okrem viacerých aktivít pre záchranu prírody v okolí Dunaja – pracuje aj na obnove Čilizského potoka. Chcú ho dostať do takej podoby, akú mal pred vodohospodárskymi úpravami. Projekt jeho záchrany je financovaný zo zdrojov Európskej komisie.
„Aktivity na obnovu celého 33,5 kilometrového toku a priľahlých mokradí zahŕňajú okrem iného aj budovanie vodohospodárskych stavieb ako zhybky v mieste križovania s kanálmi alebo alebo stavidlá na obnovu vodného režimu okolia v chotároch Čilizskej Radvane, Pataša a Číčova.
Odstránenie odpadu z koryta je prvým krokom k obnove potoka. Začiatok stavebných prác je naplánovaný na budúci rok,“ vysvetlila pre naše noviny manažérka projektu Katarína Tuhárska.
Odstraňovanie nelegálnej skládky.
Jeden nestačil, dvaja to zvládli
Obnovu potoka vítajú aj samosprávy priľahlých obcí, no najmä mesto Veľký Meder, v katastri ktorého sa čierna skládka veľkých rozmerov nachádzala.
Prostriedky na vybagrovanie odpadu z koryta poskytlo BROZ, odvoz a ďalšie skladovanie odpadu zasa zabezpečilo mesto z vlastných zdrojov. Spojením síl a prostriedkov dvoch subjektov sa teda podarilo odstrániť zdanlivo neriešiteľný problém. Z Čiliza odviezli okolo tristo ton odpadu.
V minulosti sa v okolí Čilizského potoka vyskytovali početné mokrade. Boli domovom množstva vzácnych druhov živočíchov, medzi nimi aj najohrozenejšieho cicavca Podunajska – hraboša severského panónskeho, na ochranu ktorého je projekt zameraný.
Obnovením vodného režimu Čiliza budú vytvorené vhodné biotopy pre život hraboša aj iných druhov živočíchov žijúcich v zamokrenom prostredí.
Sucho nepotrvá večne
Príklad hodný nasledovania nás núti zamyslieť sa nad obrazom ostatných, kedysi vodnatých a živých riečok a chotárnych kanálov.
Väčšina z nich vyschla a zarástla kríkmi a trstinou, často sa stali aj miestom divokých skládok.
Bolo by nepochybne prospešné opäť ich sprietočniť, teda oživiť.
Lebo suché roky nepotrvajú večne a potom – v čase bohatých zrážok – sa nám ľudská ľahostajnosť môže kruto vypomstiť.
