SVÄTÝ PETER. Skupinka mykológov na čele s Pavlom Špinařom pravidelne navštevuje Podunajskú nížinu vyše dvadsať rokov.
V našom regióne ich zaujali malé guličky niektoré aj veľkosti hrášku, ktoré v zrelom štádiu praskajú do cípov pripomínajúc hviezdy (rod hviezdovky) či iné vzácne druhy húb, takzvané gastromycéty - bruchatkovité huby.
Prvé kalendáre dostali zostavitelia
Málokto vie o vzácnych druhoch húb mykoflóry, ktoré majú celoslovenský až celoeurópsky význam. Predkladatelia Mária Hamranová, Ludovíth Balogh, Pavel Špinař sa rozhodli vydať kalendár s názvom Mykologické náleziská v okolí Hurbanova a tiež bulletin s charakteristikou Podunajskej nížiny, ôsmich mykologických lokalít a niektorých húb.
V pracovnej zostave sa realizátori projektu zišli v stredu 10. októbra vo vinárskej pivnici Jozefa Jobbágya vo Svätom Petre. Po krátkej prezentácii húb v tristoročnej pivnici, Mária Hamranová odovzdala prítomným prvé vyhotovené kalendáre.
Prvý kalendár dostal Pavel Špinař. Foto: Virgínia Ďuriková
Známe z Révayovskej pustatiny
Projekt podporila Nitrianska komunitná nadácia v rámci grantového programu Tu sme doma sumou približne 2800 eur. Náhoda zahrala do karát.
„Vieš, koho som stretol? Spýtal sa ma manžel. Na druhý deň som si s pánom Špinařom dohodla stretnutie. Slovo dalo slovo a pustili sme sa spoločne do projektu. Bolo to minulý rok v auguste.
Hviezdovky sme poznali z prírodnej rezervácie Réva-yovská pustatina, ale nevedeli sme o iných druhoch, ktoré sa nachádzajú na nechránených miestach, napríklad pozdĺž ciest,“ hovorí predkladateľka projektu a pedagogička Mária Hamranová. Kalendár a bulletin je pokračovaním ekologických projektov, v Hurbanove doteraz vytvorili náučný turistický chodník a zrevitalizovali bocianie hniezda.
Najmenej tisíc domácností
Kalendáre sa najskôr dostanú do okolitých obcí a základných škôl, ich počet je však obmedzený na 300 kusov, bulletiny sa dostanú aj do knižníc. Oba materiály sú nepredajné.
„Ak si kalendár dáme na správne miesto, máme ho pred očami celý rok. Každý mesiac sa približne tisíc domácností môže naučiť minimálne slovenský a latinský názov spolu 12 húb. Snáď sa väčšina motivuje a dozvie sa o nich viac v atlasoch alebo na internete. Pre záujemcov ochotne zrealizujeme prednášky v podobe prezentácie, máme fotografie aj materiál,“ odkazuje Mária Hamranová.
Z amatéra sa stal profesionál
Pavel Špinař je dôchodca, pracoval v chemickej fabrike. Ako amatérsky mykológ venoval hubám 30 rokov svojho života a v súčastnosti je členom Vedeckej mykologickej spoločnosti.
„Jazdieval som na Slovensko s partiou z Teplíc a Bratislavy. Zaujímal nás konkrétne tento druh húb. Najväčším znalcom európskych hviezdoviek a hlavne slovenskej mykoflóry bol mykológ Jan Kuthan. Poznal takmer všetky slovenské lokality, jazdieval od severu na juh a od západu na východ s manželkou a karavanom.
Daroval nám mapky, podľa ktorých sme sa ako päťčlenná skupina vybrali do Hurbanova. Odvtedy ubehlo viac ako 20 rokov,“ spomína mykológ Pavel Špinař.
Hviezdovka klenbová je svojím tvarom veľmi dekoratívna. Zdroj: kalendár
Jedine v našich podmienkach
Gastromycéty sú jedinečné svojimi požiadavkami na klimatické podmienky. K svojmu rastu potrebujú púštny alebo stepný piesok, teplo a zároveň vlahu.
„Naozaj môžu vyrásť iba v tejto oblasti, nikde inde. Huby tu boli síce vždy, len sme o nich nevedeli. V 50. rokoch mykologicky spracoval Podunajskú nížinu Jan Kuthan. Po ňom sme prevzali štafetu a chodíme sem pravidelne obrok. Územie treba sledovať sústavne, vtedy to prináša úspechy. Z dvanástich lokalít zostali už len tri, chceme ich zachrániť,“ dodáva P. Špinař.
Vyzdvihol najmä poslednú pieskovú dunu a agátový lesík západne od reštauračného zariadenia Starý Orech, ktorú by ako poslednú z troch vzácnych lokalít chcel dať vyhlásiť za prírodnú rezerváciu.
„Je tam priemyselný park, vyklčujú lesy a rastie tam vysoká tráva, čo sa hubám nepáči a zanikajú. Bola by to veľká škoda,“ tvrdí P. Špinař.
Viac ako 50 druhov
V okolí Hurbanova sa nachádza vďaka vhodným geologickým a klimatickým podmienkam viac ako 50 druhov vzácnych a ohrozených húb. Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú najmä huby z rodu hviezdovky.
Fotogalériu vzácnych húb si môžete pozrieť tu:
Pozrite si fotogalériu >>
Mnohokrčka dierkovaná je chránený a zraniteľný druh huby. V okolí Hurbanova je najvzácnejšia.
„Dlho sme ju nemohli nájsť, nakoniec bola na Imeľskom cintoríne. Kolega zrazu zareval „mám ju, mám ju!“, našiel ich 25 vo všetkých vývojových štádiách. Mnohokrčka má európsky význam. Už ju však nikde nenachádzame, iba na vŕšku neďaleko Starého Orecha. Objavili sme tam minimálne 13 druhov hviezdoviek,“ vysvetľuje P. Špinař.
Hviezdovka Berkeleyova patrí medzi zraniteľný druh húb. Rastie medzi agátovými lesmi na stepných alebo pieskových povrchoch, najmä v okolí jazera Bajč a vo Svätom Petre. Je chránená v celej Európe.
Hviezdovka vakovitá a hviezdovka lahvicovitá sa vyskytujú už iba na južnej strane obce Marcelová.
Hviezdovka klenbová je zo vzácnych húb v Hurbanove najrozšírenejšia.
„Kamarátom som hovoril, že pomaly rastie aj na asfalte. Žiaľ, mýlil som sa. Za posledné dva roky sme ich našli v dezo-látnom stave,“ konštatuje mykológ Špinař.
Rastú pozdĺž hlavných dopravných ťahov popri agátových pruhoch. Vyrastajú z guličky, ktoré za vlhkého počasia praskajú. Gulička vystúpi hore a vytvorí ramená s bruškom. Drží sa na mištičke pod ramenami, je veľmi dekoratívna.
Podľa českého mykológa Pavla Špinařa vydrží na mieste, kam sa hmyz nedostane, aj 50 rokov.
Hviezdovku maďarskú treba hľadať ako ihlu v kope sena. „Je najstaršou hviezdovkou v Európe a pomaly aj vo svete. Hľadali sme ju márne niekoľko rokov. Meria štyri až šesť milimetrov a v suchu je vždy zatvorená. Musíme zbierať niečo menšie ako hrášok. Navyše, keď zaprší a uschne, gulička sa otvorí, potom zatvorí a stihne sa prichytiť na steblo trávy. Preto nemôžeme hľadať iba na zemi, môže visieť niekde nad ňou.
Pražskí odborníci na čele s Jánom Kautmanom zo Slovenského národného múzea ju našli vo februári 2011. Druhý slovenský nález sme objavili o pol roka neskôr na Marcelovských pieskoch,“ hovorí Špinař. U nás je kriticky ohrozeným druhom a Marcelovské piesky sú lokalitou európskeho významu.
Škarka kožovitá je tvrdá a vyzerá ako menšia lopta.
„Našiel som ju pri ceste v jarku v Pavlovom dvore, vlastne som o ňu zakopol. Má tvar gule a keď dozrieva, praská do cípov, ktoré sa potom rozložia. Z gule trčia akoby vlasy a najprv je biela, potom zhnedne. Na Slovensku sa nachádza v piatich lokalitách, jedna je v Bratislave, ostatné v okolí Hurbanova," opísal mykológ Pavel Špinař.
