NOVÉ ZÁMKY. Výročie Antona Bernoláka si v jeho poslednom pôsobisku uctili niekoľkými podujatiami. Minulý týždeň sa konala vedecká konferencia a slávnostná svätá omša, po ktorej si jeho pamiatku uctili položením vencov.
Privítali osobnosti
„V roku 1991 sa podarilo inštalovať pamätnú tabuľu a bustu na rímskokatolícky farský úrad, kde strávil posledných šestnásť rokov života. Vďaka iniciatíve súčasného primátora Gejzu Pischingera a vtedajšieho zastupiteľstva sa Bernolákova socha od autora Jozefa Pospíšila dostala na Hlavné námestie, len pár krokov od kostola, v ktorom slúžil sväté omše,“ povedala Jana Garajová na vedeckej konferencii, ktorú v stredu 3. októbra usporiadali v dome kultúry.
Privítali tu primátora mesta, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu, predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, členov vedeckých, jazykovedných a spoločenských inštitúcií a ďalších hostí.
Ocenená Lenka Juhásová. Foto: Miroslav Antoni
„V dobe, do ktorej prišiel, mali Nové Zámky asi 5 300 obyvateľov. Vždy boli multikultúrnym mestom – žili tu spolu Slováci, Maďari, Nemci, Srbi a ďalšie národnosti,“ povedal primátor G. Pischinger. „Naši predkovia mali šťastie na veľmi vzdelaného a sčítaného kňaza, ovládal všetky jazyky, ktorými sa tu hovorilo. Anton Bernolák už ako 36-ročný spravoval veci cirkevné, dekanát a školu. Dokonca ju aj zrekonštruoval - čo ani vtedy nebola ľahká vec.“
Vyhodnotili výtvarnú súťaž
V rámci konferencie vyhodnotili aj žiacku výtvarnú súťaž, ktorú organizovala Galéria umenia E. Zmetáka. Napriek skorému septembrovému termínu konania prišlo 65 prác z piatich škôl. „Ako vyučujúca odborného kreslenia, estetickej výchovy a úžitkového výtvarníctvo často so žiakmi navštevujem galériu umenia. Tvorivé dielne sú úplne inou formou vyučovania, je na nich úžasne kreatívna atmosféra, žiakom neprekážajú ani takéto „historické“ témy,“ povedala Darina Lincéniová, učiteľka odborných predmetov odboru kaderník – kozmetik zo Strednej odbornej školy na Jesenského ulici. Na vyhodnotenie priviedla svoju ocenenú žiačku, budúcu kaderníčku Lenku Juhásová.
Veľa o ňom nevieme
„Ani 250 rokov po narodení Bernoláka nevieme, ako vlastne vyzeral. Všetky kresby, busty a reliéfy sú len ilustračnými podobami. Nevieme, kde absolvoval nižšie triedy gymnázia. A dodnes nie je známe, kde presne je pochovaný,“ hovorí Marta Kasášová z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch.
„Spolu s Bernolákom údajne pochovali aj jeho nástupcu Štefana Laura a zakladateľa dievčenskej školy Michala Flengera. Niektoré údaje naznačujú, že je pochovaný pod kaplnkou v Bernolákovom parku - ale nie je to možné, lebo za jeho života už stála. V jej okolí sa hľadal hrob s tromi kostrami. Zatiaľ boli všetky pokusy bezvýsledné.“
Na základe archívnych materiálov veľa rokov pátral po Bernolákovom hrobe nebohý profesor Mesiarkin. „V sedemdesiatom prvom šiel do penzie a ešte pracoval na polovičný úväzok v múzeu,“ hovorí jeho syn, dlhoročný novozámocký atletický činovník Jozef Mesiarkin. „V rokoch 1993 a 1995 sme piati pomáhali otcovi hľadať okolo kaplnky. Našli sme dokonca hrob s tromi kostrami, ale jedna bola detská. Tým pádom sa nemohlo potvrdiť, či v ňom ležal aj Bernolák,“ dodal.
J. Mesiarkin poskytol niektoré dokumenty aj do novej knihy predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Približuje obdobie a osobnosť Antona Bernoláka formou historického románu.
Jozef Mesiarkin poskytol informácie ku knihe. Foto: Miroslav Antoni
Stoštyridsať rokov hľadali knižnicu
„Múzeum každoročne pripravuje pre mládež vedomostné súťaže o Bernolákovi. Jednu sme dokonca zorganizovali na gymnáziu v Senci,“ pokračuje M. Kasášová. „Sme prekvapení vedomosťami mladých. Donedávna ešte potrebovali na odpovede niekoľko možností ako v testoch. Dnes odpovedajú „z voleja“.
Ako pracovníčka múzea stále verí, že o Bernolákovi sa nájdu nové fakty.
„Stoštyridsať rokov po jeho smrti sa nevedelo, kde je Bernolákova knižnica. Až kým 13. apríla 1961 šuriansky dekan Karol Markovič nenašiel náhodou na povale farského kostola hŕbu zaprášených kníh a dokumentov - Bernolákovu knižnú pozostalosť. Odvtedy uplynulo vyše päťdesiat rokov. Hádam sa dočkáme aj ďalších objavov.“
Bernoláka si uctili poštovou známkou s jeho portrétom
Poštovú známku s portrétom poprednej osobnosti slovenského národného hnutia, kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka vydala 3. októbra Slovenská pošta.
TRNAVA. Autorom výtvarného návrhu známky je Marián Čápka, rytcom František Horniak. Známka s nominálnou hodnotou 1,10 eura vyšla v náklade 50-tisíc kusov. Prvé známky putujú do sveta nalepené na pohľadniciach Trnavy. Súčasťou inaugurácie známky, ktorá vyšla v deň 250. výročia narodenia Antona Bernoláka, bolo aj položenie venca k jeho známemu pomníku v Trnave primátorom Vladimírom Butkom a riaditeľom Spolku sv. Vojtecha Vendelínom Plevom. Bernolák je známy ako kodifikátor spisovného jazyka, za jeho základ si zvolil západoslovenské nárečie. Odmietol etymologický pravopis, zaviedol pravopis fonetický.
Profesorka Eva Fordinálová počas inaugurácie známky zdôraznila, že kodifikácia spisovnej slovenčiny bola zároveň symbolickou kodifikáciou moderného slovenského národa.
SITA
