KOMÁRNO. Je to mesto vôd aj mesto mostov klenúcich sa ponad ne. Je ich tu dokopy šesť, z toho dva cez Dunaj a dva cez Váh.
Piate premostenie je sklápacie a vypína sa nad mŕtvym ramenom Dunaja. Šiesty most je v komárňanskom chotári, pri majeri Lándor. Donedávna premosťoval rieku Nitru pri vtoku do Váhu. Dnes už nie je potrebný, no ponechali ho zrejme na pamiatku.
Mráz lahodil pocestným
Prechod z jedného brehu Dunaja na druhý nebýval v minulých storočiach ľahkou záležitosťou, navyše často sa končieval tragicky.
Prvý komárňanský most v dnešnom poňatí postavili v roku 1838. Bol na spôsob lega poskladaný z 33 vzájomne pospájaných dubových pontónov jemne sa hojdajúcich na hladine. Kvôli plávajúcim lodiam ho však často museli v strede rieky rozobrať a potom opäť zložiť, čím sa pozemná doprava prerušila aj na niekoľko hodín.
Naisto kvôli namrzeným cestujúcim boli na oboch brehoch vo dne v noci otvorené "čárdy", v ktorých sa dalo aj prenocovať.
Pocestní mohli bez zastávky prechádzať iba počas tuhých zím, keď sa na Dunaji utvoril hrubý ľadový pancier. Vtedy dal magistrát úradne vyznačiť bezpečný priechod pre chodcov i povozy, ktorý proti šmyku vystlali hrubou vrstvou slamy.
Zima však obyčajne trvala krátko, ba v niektorých rokoch Dunaj vôbec nezamrzol. Postavenie pevného mosta vysoko nad hladinou sa preto stávalo čoraz aktuálnejším.
Hodný mena kráľovnej
Príprava železobetónovej spojnice sprevádzaná mnohými peripetiami trvala niekoľko desaťročí, zato samotná jej výstavba prebehla v rekordne krátkom čase pätnástich mesiacov. Radostný okamih otvorenia moderného mosta nastal uprostred veľkej slávy o polnoci 1. septembra 1892, teda pred 120 rokmi. Táto 414 metrov dlhá spojnica celkovej hmotnosti 2225 ton patrila k špičke vtedajšej techniky, preto jej kráľovná Alžbeta (Sisi) bez rozpakov prepožičala svoje meno, ktoré zostalo dodnes.
Po roku 1918 sa most stal hraničným a často ho bolo treba opravovať či zmodernizovať – naposledy roku 2006. Roku 1944 ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria dve zo štyroch mostných polí, no vďaka sovietskym ženistom už rok po skončení druhej svetovej vojny opäť mohol slúžiť svojmu účelu.
Staručký veterán už dávno nestačí, preto Komárňania veľké očakávania vkladajú do výstavby nového mosta.
Nový stále s otáznikmi
Nateraz však dostávajú iba sľuby, pod čo sa podpisuje najmä nedostatok peňazí v pokladniciach oboch štátov. Okrem toho niektorým odborníkom zo Slovenska sa nepozdáva vybraná poloha na západnom okraji mesta a radšej by ho videli v inej, pre nás výhodnejšej lokalite.
Most-starec už odrobil svoje a mal by právo na odpočinok. Potom by plnil iba funkciu promenádnej komunikácie medzi dvomi mestami.
Lenže kým ho nevystrieda mladší, širší aj mocnejší mostný brat, vidina odpočinku veterána je poriadne vzdialená a zahmlená.
