NOVÉ ZÁMKY. V kultúrnom programe letných Porciunkulových slávností sme na pódiu s fujarou videli Petra Lakatu.
Ako ste sa dostali k tomuto, pre náš región netypickému nástroju?
Kamarát hrával na fujare a keď som ho obdivoval, „nakopol“ ma, aby som to skúsil aj ja. Učil som sa od Martina Gábora – interpreta a výrobcu fujár, ktorý na súťaži výrobcov fujár v Detve dosiahol titul Instrument excellence.
Pastierske nástroje sa na juhu veľmi nevyskytovali. Skôr sa tu hralo na gajdy, nechýbali však výborné ľudové hudby, niektoré mali niekedy aj viac ako 100 členov. Jedným z netradičných nástrojov pre túto oblasť bol nástroj tárogató - maďarský nástroj podobný klarinetu. Pochádzal asi z 15. storočia a rozšíril sa k nám pravdepodobne z Turecka po Osmanských výbojoch.
Máme u nás viac fujaristov?
Z Novozámčanov hrá veľmi dobre Marián Hrala. Je komplexný hudobník, ktorý hrá na harmoniku s dychovou hudbou Bánovčanka.
Prvé fujary nám obom požičiaval dnes už nebohý pán Krajčovič, hrali sme aj na niekoľkých vystúpeniach Novozámockého detského a mládežníckeho folklórneho súboru Matičiarik.
Maroš sa učil hrávať podľa hudby z televízneho vysielania, ja som to mal ľahšie - mal som učiteľa. Ale stále si rád zahrám s Marošom hoci sa to nestáva veľmi často.
Na nedávnom folklórnom festivale vo Veľkých Lovciach bol fujarista zo súboru Inovec. Mali sme jednako ladené fujary, tak sme si trošku zafúkali. Z regiónu sa ešte na fujaru hrá aj v Komárne a Nitre.
Zapadá fujara do novozámockého folklórneho súboru?
Ako kamaráti sme sa dali dokopy a vytvorili súbor Zámčan. Snažíme sa každý ovládať svoj nástroj a individuálne trénovať.
Ak sa hrá Liptov, nech znie ako Liptov. Ak sa hrá Terchová, nech je to príslušne originálne, ako sa na Terchovú patrí. Na Porciunkule odzneli aj skladby s fujarou doplnené spevom.
Máte svoje obľúbené piesne?
Hra na fujaru má rôzne štýly, už len samotné držanie má napríklad detviansky či pastiersky štýl. Mňa ťahá najmä hudba z Horehronia a Detvy, ktoré sú mi srdcu blízke. Snažím sa hrávať aj na píšťalke – koncovke, ale to budem musieť ešte absolvovať „vysokú školu pastiersku v hre na píšťalku“.
Dá sa vaša záľuba uplatniť aj v práci metodika ROS?
Verím, že áno. Spoločne s Magdalénou Kissovou sme pracovali na podkladoch pre Encyklopédiu folklóru pre Národné osvetové centrum v Bratislave. Práca dostala názov: Kultúrny život v okrese Nové Zámky so zameraním na folklór, hudbu, tanec a spev. Pracovná verzia má 210 strán. Texty musíme však upraviť do finálnej podoby, čo nie je ľahké.
Sme radi, ak si obce uchovávajú svoj vlastný folklór a podporujú svoje hudobné telesá, spevácke skupiny a aj sólistov spevákov a speváčky. Poskytli nám veľmi vzácne a hodnotné materiály.
Regionálne osvetové stredisko má v archíve aj sedem CD diskov s nahrávkami tunajšieho folklóru od roku 1962. Nie sme však prví, ktorí pracujeme v tejto oblasti. Pracovníci Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch už niekoľko rokov robia výskum v oblasti etnológie a etnografie, aj vďaka ich pomoci môžeme aj my robiť našu prácu dobre.
Tešíme sa z každého jedného vystúpenia, kde sa uchováva nehmotné kultúrne dedičstvo. Teší nás, že môžeme uchovávať tradíciu, ktorú vieme ešte v súčasnosti zaznamenať.
Vystavujú kultúrne dedičstvo Veľkých Loviec
Kultúrne dedičstvo obce Veľké Lovce vystavujú v regionálnom osvetovom stredisku. Domáce zariadenie, predmety dennej potreby aj celý dom z Veľkých Loviec môžu vidieť návštevníci Regionálneho osvetového stre-diska. Dom je síce len vernou maketou od autora Jozefa Murína z Nemeckej, ale ostatné predmety sú úplne autentické. Vystavili tu napríklad mlynček - predchodcu dnešného ručného mixéra, plnič huriek (jaterníc), kolíska aj s predchodcom „pavúka“ na chodenie, celý stôl aj s dobovým prestieraním spred storočia. „Vážky“ na nosenie vody sa dostali až do tanca bratislavského folklórneho súboru Technik. Výstava v ROS trvá do 8. októbra.
MA
