Ovláda cudzie jazyky, pracuje v medzinárodných firmách a realizuje sa tam, kde od detstva vynikala - v speve a hudbe. Vokalistka Lenka Mlynkovičová vystúpila so skupinou Pink Floyd Tribute v sprievodnom programe „porciunkulových“ osláv.
Ako ste sa dostali k spevu?
„V našej domácnosti sa púšťalo vždy skôr rádio ako televízor. Prvou inšpiráciou pre mňa bola mamina hudba – počúvala a spievala si ABBU a BoneyM. Tam som si začala všímať okrem sólového spevu aj vokály.
Rodičia ma zapísali na klavír, vďaka čomu som sa naučila noty. Mala som silný hlas a artikuláciu, tak mi počas školy vždy pridelili úlohu speváčky. Prvýkrát som vystupovala asi v škôlke, ako školáčku ma učiteľka hudobnej výchovy odporučila do detského zboru. Vtedy sa začalo moje osemročné pôsobenie v zbore Lastovička.
Pospevovať ešte neznamená spievať si. Prišiel moment, kedy ste sa s hudbou zžili a pochopili aj techniku?
„Prácu s hlasom, prechod z tichého do zvučného tónu a vlastne zborovú techniku som sa naučila v Lastovičke. Okrem toho som chodila na hodiny spevu aj súkromne, kde som sa učila pridať k spevu aj správny tón.
Na strednej škole sme si s kamarátmi založili rockovú kapelu. Vtedy do môjho života prišiel prvýkrát mikrofón. Spievala som piesne od Cranberries či Alanisse Morissette. V sólovej dráhe s kapelou som ale dlho nepokračovala – na päť rokov som odišla do zahraničia.
ENTHEA. foto: archív, Lenka Mlynčeková
Zmenilo zahraničie niečo vo vašom živote a hudobnom raste?
„Rozšíril sa mi obzor. Naučila som sa hudbu inak „počúvať“, interpretovať ju inak, naučila som sa komponovať si hudbu na mieru, takže tóniny mi perfektne vyhovovali a našla som si svoj vlastný štýl.
Vďaka skúsenostiam z cudziny som po návrate v roku 2007 mohla začať pracovať s elektronickou hudbou, napríklad spievať vokály do drum´n´bass hudby. Tvorba rôznych setov je doteraz mojím súkromným hobby. Raz za čas sa s partiou stretneme a niečo vytvoríme.
A ako sa z tohto žánru dá prejsť k vokálnemu zboru a psychedelickej hudbe?
„Vďaka môjmu snúbencovi – bubeníkovi, som spoznala kapelu Pink Fluyd Tribute, v ktorej som dnes dvornou vokalistkou. Kapela má deväť profesionálnych hudobníkov. Pochádzajú z Trenčína, Ivanky pri Dunaji, Bratislavy, Veľkého Kýru a Nových Zámkov. Jeden - dvakrát do mesiaca sa stretávame na skúške v Hlohovci, v empírovom divadle.
Potrebovala som si niekde cvičiť hlasivky a spevácky zbor je na cvičenie techniky najlepší. Vedela som, že z Lastovičky v roku 2002 „vyrástol“ ženský vokálny zbor Enthea. Niekde som naša ich starší inzerát a prihlásila som sa.“
Na Poricunkule s Pink Floyd Tribute. foto: archív, Lenka Mlynčeková
Majú vôbec niečo spoločné?
Zatiaľ iba mňa. Pink Fluyd Tribute hrá skladby kapely, ktorá začala hrať progresívny rock v 70. rokoch 20. storočia. Jedným z najznámejších je dvojalbum The Wall.
Prvýkrát nás v Nových Zámkoch videli v lete 2010 na námestí. Počas letných mesiacov sa kapela snaží presadiť najmä na festivaloch, v zime na klubových scénach alebo večerných programoch pre revival kapely, hlavne v Bratislave a okolí.
Naproti tomu Enthea má klasický zborový repertoár. Obsahuje aranžované ľudovky, samozrejme - sakrálne skladby, ale spievame aj muzikálovú, filmovú hudbu a trebárs aj Metallicu či Queen.
Uvedomila som si, že tieto dve skupiny – vokálny zbor a kapela progresívneho rocku, by sa raz mohli zlúčiť do spoločného projektu. Takže by mohli mať spoločného viac.
ENTHEA na Vianoce. foto: archív, Lenka Mlynčeková
Teraz určite žartujete...
Pink Floyd hrá náročné, dlhé skladby, ktoré akoby nikdy neskončili, pretože na jednu hneď nadväzuje ďalšia. Človek musí mať dobrý sluch, dobrého zvukára a kvalitnú techniku. Máme k dispozícii viac ako dva a pol hodiny hudby, repertoár a dĺžku vystúpení sa snažíme prispôsobiť publiku.
Vokalisti v zbore musia kvalitne spievať a kvalitne ladiť. Nevýhodou je, že komorné speváčky nie sú zvyknuté z odposluchu počuť svoj hlas, do ktorého im hrajú navyše ešte bubny a gitary. To je dôvod, prečo sa mi zatiaľ nepodarilo zaangažovať do našej rockovej kapely ďalšie vokalistky.
Zopár členov kapely Pink Floyd Tribute má za sebou prvý spoločný projekt s Entheou, v ktorom ich hudobne doprevádzali na 10.výročí zboru. Bolo by krásne pokračovať, ale to chce čas a pochopenie dievčat. Raz to určite padne.
V akej formácii vás uvidíme najbližšie spievať v Nových Zámkoch?
Bude to určite skôr Pink Floyd Tribute ako Enthea. Nedávno mal zbor slávnostný koncert k desiatemu výročiu účinkovania a naša dirigentka Mirka Valovičová si po desiatich rokoch dáva zaslúženú tvorivú pauzu.
Na november však máme dohodnuté týždňové sústredenie v Kováčovej. Od rána do večera budú nácviky a hlasové cvičenia. Tam chceme rozbehnúť nejaké veci, v Zámkoch budeme určite spievať na Vianoce.
Neuvažovali ste nad komerčnými súťažami typu Talentmanie?
Tam človek netuší, či dostal kritiku, lebo nevie, alebo iba niekomu nesadol do scenára. Týmto spôsobom sa na scénu dostať nechceme - podobné súťaže nechávame pre iných.“
Autor: Lenka Adamíková
