NOVÉ ZÁMKY. Prečnievajúce haluze z kríkov či suché konáre, ktoré znepríjemňujú pohyb chodcom aj autám, chce mesto ku koncu budúceho roka naplno využiť.
Asi šesťsto ton tohto drevného materiálu, ktorý ročne mestský Bytový podnik oreže, už nepôjde zadarmo iným firmám ako doteraz, ale sám si ho spracuje na drevné kurivo, aby sčasti nahradil plyn.
Na nákup výrobnej linky, áut či ručných píl, ktorých práca sa na výslednom produkte bude podieľať, pôjdu peniaze z eurofondov vo výške 893-tisíc eur, z čoho mesto zaplatí z vlastného päť percent sumy, teda takmer 22-tisíc eur.
Rozhodli o tom mestskí poslanci na júlovom rokovaní v poslednom bode, v ktorom by mali interpelovať a pripomienkovať.
Na optimum viac faktorov
Mesto chce plyn nahradiť briketami prioritne na plavárni, aby tak znížilo účty za teplo.
„Spotrebujeme ho tam najviac," povedal prednosta mestského úradu Peter Ágh.
Vyčísliť, koľko peňazí by sa používaním brikiet namiesto plynu ušetrilo, mesto aj prevádzkovateľ plavárne Bytový podnik považujú zatiaľ za predčasné.
Jeho riaditeľ Imrich Budinský ale povedal, že „náhradu vykurovania predpokladajú na šesťdesiat až sedemdesiat percent".
Upozorňuje však, že „nový spôsob kúrenia bude značne závislý od dostatočného množstva vyrobených brikiet" a tiež „od sezónnej spotreby tepla a teplej úžitkovej vody".
„Pri ich malej spotrebe by prevádzka nového kotla bola neefektívna, avšak pri optimálnych podmienkach bude produkcia nového materiálu podstatne lacnejšia ako cena plynu," dodáva.
Minulý rok zaplatilo mesto za 78-tisíc kubických metrov plynu 37-tisíc eur.
Kotol na brikety z vlastného
Mesto bude na kúrenie drevených brikiet potrebovať nový kotol, ktorý do kotolne plavárne umiestnia pri pôvodný plynový.
Ten mesto zaplatí z vlastných prostriedkov, prednosta mestského úradu odhaduje cenu jedného kotla „od sedem do desaťtisíc eur".
„Pokiaľ sa ukáže, že vykurovanie pomocou brikiet bude efektívne a bude ich dostatok, kúrili by sme tým napríklad aj na Devínskej škole a Škole G. Czuczora, ktoré nie sú napojené na centrálne kúrenie." hovorí.
Priestor nie je ešte istý
Okrem kotlov sa z eurofondov nevyplatí ani výstavba, prestavba či nájomné na priestory pre nakúpenú techniku.
„Mesto ani Bytový podnik na to ešte nemá priestory, pravdepodobne to bude uložené v niektorej z hál v areáli firmy Brantner, ktorá ich prenajíma. Vieme sa tam dohodnúť na nulovom alebo symbolickom nájomnom," vysvetľuje prednosta, ktorý je vo firme jedným z konateľov.
Od apríla ekologickejšie
V apríli tohto roku slávnostne odovzdali do prevádzky Bytkomfortu šesťmegawattovú kotolňu na biomasu, ktorá vyrába teplo z dovážanej drevnej štiepky. Centrálny tepelný zdroj tak vyrába pre bytové priestory skoro tretinu tepla z obnoviteľných tepelných zdrojov, oproti tradičnej výrobe tepla tak ušetrí vyše troch miliónov kubíkov zemného plynu a vytvorí sa menej o 6500 ton skleníkových plynov a oxidu uhličitého.
Kotolňu financoval Bytkomfort z vlastného a bez verejných financií v približnej výške 2,7 miliónov eur.
Napojiť plaváreň na túto kotolňu, ktorá sa nachádza na kraji mesta, by podľa prednostu znamenalo fyzicky vybudovať teplovod ku kotolni, a to považuje za nereálne.
