BÁNOV. Podávanie ruky, písanie, ergonomické náradie, sústruh, fréza, ba často aj obyčajné nožnice, to všetko je pre nich. Ako menšina sú nútení prispôsobiť sa a vnímať svet obojstranne. Možno práve v tom je tajomstvo úspechu mnohých z nich. Ich medzinárodným dňom je dnešok, trinásty august.
Dôkazom, že ľaváci nemajú obe ruky „ľavé“, je aj mladá lekárka Soňa Vaneková. Pochádza z Bánova, medicínu vyštudovala v Bratislave a dnes operuje v Hradci Králové.
Je ľaváctvo problémom v chirurgii? Poznáte aj iných lekárov - ľavákov?
V úvode sa mi to javilo ako problém. U nás na klinike operujú všetci pravou rukou. Operačné nástroje - nožničky, ihelce sú zostrojené na pravú ruku. Trvalo mi dáky čas, kým som si vytvorila svoj „ľavoruký grif“.
V tomto smere mi najviac pomohla krátka stáž v Anglicku. Bola som pridelená do tímu, ktorý riadil technicky veľmi zdatný kardiochirurg. Operoval ľavou rukou. Od tohto momentu to nevnímam ako problém, len si musím nájsť svoj vlastný spôsob operovania. Obzvlášť v prípade, keď som chirurgicky vedená od kolegov pravákov.
V rodine máme ortopéda, tiež je ľavák, operuje, ani nemá čas posťažovať sa na ľavorukosť, evidentne si zvykol.
Kto je okrem vás vo vašej rodine ľavákom?
Nikto. Ale v širšej rodine máme ľavákov. Strýko, „prerobený“ ľavák, píše pravou, ale strihá ľavou rukou, sesternica, bratranec.
Bolo vaším snom stať sa lekárkou?
To, čím som dnes, začalo úplne nevinne. V poslednom ročníku gymnázia som sa musela rozhodnúť pre vysokú školu. Keďže ma najviac bavila organická chémia a biológia, ponúkala sa medicína.
Mama ma hneď zobrala na „exkurziu“ na univerzitu do Bratislavy. Vtedy, priamo na pôde budúcej alma mater som sa rozhodla. Počas štúdia som si poctivo plnila povinnosti, skúšky som odškrtávala jednu za druhou ako nejaké méty.
Posledné semestre som strávila hlavne v zahraničí, univerzita v Oslo, v Gdaňsku, potom stáže v USA , na Taiwane. Získala som potrebný rozhľad a začala som sa pozerať na medicínu komplexne, nielen cez skúšky. Ale až teraz, po štyroch rokoch strávených na klinike si uvedomujem, aké mám krásne povolanie.
Dúfam, že súhrou mojej snahy a životných okolností sa mi podarí dosiahnuť maximum. Rodinné prostredie máte plné učiteľov. Prečo ste si nevybrali učiteľstvo?
Medicína ma lákala viac. Učiteľov si však veľmi vážim. Na Gymnáziu v Šuranoch som mala výbornú učiteľku chémie, a práve to mi dodalo odvahu, prihlásiť sa na medicínu.
Čomu sa presne venuje klinika, v ktorej pracujete?
Kardiochirurgická klinika, Fakultní Nemocnice Hradec Králové je vcelku živá manufaktúra s obratom približne 900 výkonov ročne. Na fungovaní tohto kolobehu sa podieľa celý tím kardiochirurgov, kardiológov, anesteziológov, inštrumentáriek atď. Spektrum výkonov tvoria chirurgické revaskularizácie - tzv. bypassy, z toho asi 20 percent operujeme na bijúcom srdci.
Ďalej chlopňová chirurgia, infekčné endokarditídy, operácie z dôvodu výdute či disekcie vzostupnej aorty. Z aortálnej chirurgie je naša klinika atraktívna aj pre mladých, športovo aktívnych pacientov, kde s cieľom zachovať ich vlastnú aortálnu chlopňu, robíme celé spektrum tzv. „záchovných“ operácií, taktiež máme dobré výsledky u pacientov po Rossovej operácii.
V patológii mitrálnej chlopne vieme ponúknuť vkusné miniinvazívne riešenie z tzv. minirezu, čo ocenia hlavne mladé ženy. Pribúda i pacientov vyšších vekových skupín, kde v prípade dobrej biologickej konštitúcie zoperujeme aj deväťdesiatnika.
Na druhej strane pacienti príliš poznačení vekom pridruženými chorobami, kde by operácia predstavovala veľké riziko, profitujú z práce našich intervenčných kardiológov, napr. implantácia aortálnej chlopne po vodiči cez femorálnu tepnu bez nutnosti sternotomie - tzv. TAVI. Klinika má univerzitné zázemie, prebieha tu výuka študentov, sme školiacim strediskom. Nezriedkavé sú aj prednášky popredných kardiochirurgov zo zahraničia.
V súčasnosti má klinika troch profesorov. Som vďačná, že som každodenne svedkom veľkých rozhodnutí a môžem priložiť ruku ku kardiochirurgickému dielu.
Chirurgia je aj fyzicky náročná. Ako najlepšie načerpáte novú energiu? Športujete?
Operácie trvajú v komplikovanejších prípadoch aj osem hodín. Naozaj treba mať kondíciu. Pre mňa je výborný relax šport. V zime bežkovanie, ale aj ski-alpinizmus. V lete bicykel. Nedávno som sa s priateľom zúčastnila cyklomaratónu Bratislava – Jasná, 315 km za deň – to je naozaj silný cyklistický zážitok! Naučí človeka prekonať nástrahy trate, ale aj nástrahy svojho tela a mysle.
Túžim prejsť jednu etapu z Tour de France. My sme celá rodinka športovci. Moja babka má 74 rokov, ale cvičí kalanetiku a denne pláva v bánovskej štrkárni. Milujem aj horskú turistiku. S priateľom plánujeme zdolať niektoré vrcholy švajčiarskych a talianskych Álp.
Veľa cestujete, ktorá krajina vás najviac zaujala?
Nórsko. Sedemmesačná zahraničná stáž na Lekárskej fakulte univerzity v Oslo bola pre mňa veľká skúsenosť. Ich úroveň poskytovania zdravotníckej starostlivosti by som dopriala všetkým slovenským pacientom.
Ste mladá a už ste toho toľko stihli. Žijete naplno. A čo láska, deti? Stihnete to popri tom vysokom pracovnom nasadení?
Verím, že áno. Rodina je pre mňa veľmi dôležitá.
Čo je podľa Vás na medicíne najkrajšie?
Pomáhame, upravujeme, predlžujeme život, dávame nádej. Môže byť niečo krajšie?
Autor: Angelika Holomáňová
