Tekvicové jadierka majú v meste dlhú tradíciu, Novozámčania ich učia lúskať aj zvyšok Slovenska.
NOVÉ ZÁMKY. Hovorieva sa, že „keď niekde vo svete natrafíš na ulici na rozsypané tekvicové šupky od jadierok, hľadaj Novozámčana".
Aj nebohý Lajos Luszica, uznávaný maliar a karikaturista z Nových Zámkov podľa svojich známych vždy vravieval, že sa o tom niekoľkokrát osobne presvedčil.
Tekvicové jadierka, po maďarsky „tökmag" sa k histórii nášho kedysi agrárneho mesta a okolitých dedín pevne viažu, a tak miestnych dodnes nenazvú inak ako posmešne, „Tekmagošmi".
Doma, v kine aj pred kostolom
Pôvod prezývky siaha až ku gazdovským a roľníckym rodinám, ktoré chovali hospodárske zvieratá. „Na poliach pestovali vo veľkom okrem rôznych obilnín aj tekvice ako rastlinnú krmovinu. Na jeseň nimi kŕmili zvieratá, no jadierka z nich povyberali a postupne ich piekli," vraví regionálny historik Alexander Strba.
Spomína, že jadierka v období zberu tekvíc lúskalo celé mesto.
„V kine pri premietaní filmov, na Korze po tradičných prechádzkach či pred kostolom ležali na zemi hrubé vrstvy vylúskaných jadierok. Vtedajší zametači ulíc mali denne čo robiť."
Helena Gudmonová, riaditeľka Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch dopĺňa, že v meste sa na pečenie a predaj „tekmagov" špecializovali aj niektoré rodiny.
„Mali špeciálne plechy na pečenie jadierok, ktoré potom predávali na trhu, na ulici, pri domoch, ale aj z okna. Tie pomocou hliníkových decových odmeriek sypali priamo do vreciek kabátu alebo nohavíc."
Plechy rodín vyhradené na pečenie jadierok možno dodnes nájsť v zbierkovom fonde múzea.
Na tradičnom novozámockom jarmoku jadierka nesmú chýbať. Foto. Juraj Horváth
Po Trnavu lúskať, od Trnavy lúpať
Zatiaľ, čo našinci lúskanie jadierok považujú za samozrejmosť, zvyšok Slovenska sa len nechápavo pýta.
„Spolužiaci zo stredného a východného Slovenska na mňa pozerali ako na zjavenie, čo robím, aké zvuky pri tom vydávam, a čo to vôbec s tým jazykom stále vyťahujem," smeje sa Ladislav, Novozámčan, ktorý študuje na vysokej škole v Bratislave.
Dodáva, že pražené tekvicové jadierka videli prvýkrát práve u neho, a keď ich spolužiakom prinesie, nevedia sa dojesť. „Na jeseň ich nosím do školy na kilá," dodáva.
Pracujúci Novozámčan Roman tiež rád spomína na študentské časy s jadierkami.
„Na internáte vedeli lúskať iba po Trnavu, ďalej ich už iba lúpali. Vždy sa na nás s obdivom pozerali, ako to vôbec dokážeme.
Tí lúskať nevedeli, a niektorých sme to ani za celé štúdium nevedeli naučiť," hovorí.
Rodinné tajomstvo
Upiecť dobré jadierka však vôbec nie je tak ľahké, ako by sa mohlo zdať. Musia byť primerane osolené, ani surové, ani prepečené, veľké a tučné.
Tieto požiadavky zvládajú mávnutím ruky niektorí starí jadierkari z okolia, ktorí ich predávajú tradične po jarmokoch a futbalových zápasoch.
Recept na ich prípravu však neprezradí ani jeden z nich, považujú ho za rodinné tajomstvo. „Jadierka ma učil piecť otec a jeho to naučil zase môj dedko. Základ prípravy je vždy rovnaký, dobou to však trocha inovujeme," vysvetľuje jadierkar Anton, ukazujúc na paprikové, bylinkové, omastené alebo už olúpané jadierka.
„Hŕstka olúpaných je iba pre deti, dospelí kupujú v šupke, veď každý predsa vie, že tu ide o ten moment lúskania a dobre osolenú či ochutenú šupku. Nie o samotné jadro," dodáva.
Prelúskaním k zdraviu
Tekvicové semienka však nejdú na odbyt iba ako slaná pochutina. V novozámockom obchode biopotravín a zdravej výživy prejavujú zákazníci veľký záujem aj o pastu z tekvicových semien, tekvicový olej ale aj kozmetiku z tekvicových jadier.
„Konzumácia tekvicových jadierok priaznivo pôsobí pri problémoch s prostatou, močovým mechúrom alebo v prevencii na srdcovocievne ochorenia. Tekvicový olej s aktívnym organickým jódom účinne pôsobí pri ochoreniach funkcie štítnej žľazy, a ako kozmetika vo forme oleja pomáha rastu a spevneniu nechtov, či podporuje pružnosť a regeneráciu kože," vysvetľuje majiteľka bioobchodu Adriana Poláková.
Upozorňuje, že na konzumáciu sú vhodné menej upražené až surové semienka bez šupky, ktorá vo veľkom množstve spôsobuje tráviace ťažkosti. Nerozumné je podľa Polákovej aj nadmerná konzumácia jadierok, jedáka môže rozbolieť brucho alebo ho nafukovať.
„Odporúčam 25 až 50 gramov za deň, alebo za hrsť nesolených a surových semienok dvakrát denne," dodáva.
