DOLNÝ OHAJ / PALÁRIKOVO. Predseda Poľnohospodárskeho družstva Dolný Ohaj Imrich Pétery pôsobí v pôdohospodárstve dvadsať rokov, ale takú nízku úrodu pšenice ešte nezažil.
Takéto sucho nepamätá
"Repku sme zobrali z výmery 165 hektárov s výnosmi 2,7 tony z hektára. Vlani sme mali 4,1 - ale to sme vraj na tom tento rok ešte dobre, lebo niekde úroda repky klesla až na 1,8 tony z hektára,“ povedal pre MY v závere minulého týždňa.
„Pšenicu ešte nemáme celkom zožatú. Rátame s priemerom okolo 3,7 tony, čo sa k vlaňajším číslam 7,2 ani nepribližuje. Ešte nám zostali nejaké plochy pšenice, ale veľmi to už nevylepšia. Potom je na rade jačmeň a mak.
Naposledy bolo takto sucho okolo roku 2003 – 4, ale aj vtedy sme ešte dosiahli aspoň 3,9 tony pšenice z hektára. Robím v poľnohospodárstve od roku 1991, ale takúto nízku úrodu si nepamätám.“
I. Pétery upresnil, že družstvo nevyužíva žiadne zavlažovacie zariadenia. Ich rozšíreniu by podľa neho pomohol len veľký štátny projekt. Aj tak sa však väčšinou zavlažujú hlavne technické plodiny a nie pšenica.
Výkupné ceny pšenice sa údajne doteraz pohybovali približne na vlaňajšej úrovni. Aj keby sa o niečo zvýšili, výpadok úrody to nevykompenzuje.
Chýba zdroj vody
V spoločnosti Poľno SME s.r.o., Palárikovo už majú za sebou žatvu pšenice, jačmeňa a raže. Ako povedal konateľ spoločnosti Pavol Hudák, u všetkých troch plodín majú výpadok 30 až 40 percent. Pod závlahami z nich nemajú nič.
„V menšom rozsahu sa dajú používať v prvom rade na špeciálne plodiny, ovocie a zeleninu. Závlahy treba riešiť komplexne a najprv vybudovať zdroj vody. Najväčším problémom je, že potrebujeme zavlažovať akurát v čase, keď nie je dosť vody ani v korytách riek. A vtedy nám vodohospodári a rybári odtiaľ čerpať nedovolia,“ zdôraznil.
Dodal, že voľakedy sa predpokladalo vybudovať tu zdroj v súvislosti s budovaním Gabčíkova. Dodnes však nie je.
Príde pomoc od Bruselu
V tomto roku mnohých poľnohospodárov Novozámockého okresu postihla nepriazeň počasia natoľko, že ich to privádza priam do zúfalstva.
Na stretnutí s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milanom Semančíkom to povedal predseda novozámockej Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) Ján Šimunek – uvádza tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec v tlačovej správe SPPK.
„Bude potrebné zvážiť, či by sme na kompenzáciu strát nemohli využiť aj mimoriadne podporné prostriedky Európskej únie“, uviedol J. Šimunek.
„Naša bruselská matka sa tvári, že nás má všetkých veľmi rada, preto by nám mala pomôcť práve vtedy, keď to najviac potrebujeme. V okrese sme do druhej polovice žatvy vstupovali s priemernými hektárovými úrodami pšenice i jačmeňa zhruba na úrovni 2,7 tony a repky 2,1 tony.
Najmä v prípade obilnín sú to doslova podpriemerné výsledky, z ktorých je zrejmé, že poľnohospodárom sa výrazne znížia tržby za predaj rastlinných komodít. Že to negatívne ovplyvní ekonomiku ich hospodárenia, o tom netreba pochybovať“
