NOVÉ ZÁMKY. Skalka pri Trenčíne spravila na novozámockých, bánovských a šurianskych členov Združenia kresťanských seniorov veľký dojem.
Koncom júna tam spolu s kaplánom Vladimírom Uhrínom navštívili modernú Kalváriu s Krížovou cestou. V kostolíku na Skalke, v okolí ktorého na prelome 10. a 11. storočia žili ako pustovníci svätý Svorad a Benedikt, odslúžil omšovú kázeň.
Sprievodca im prezentoval vznik a význam pútnického miesta s prihliadnutím na život spomínaných svätých, ktorí sa stali patrónmi Nitrianskej diecézy i celého Slovenska.
Od pamiatky rovno do kostola
Najvýznamnejšou pamiatkou Skalky je súbor cirkevných stavieb Malá a Veľká Skalka orientovaná k rieke Váh.
Vo Veľkej Skalke sa nachádza kostolík, kláštor a jaskyňa, kde žili spomínaní pustovníci.
Ostatnú časť sme strávili v Trenčianskych Tepliciach. Navštívili sme tu romantický kostol svätého Štefana Kráľa, postavený začiatkom 20. storočia, galériu, Most slávy, historickú pamiatku z roku 1890 – kúpeľ Hamman v orientálnom slohu a kúpalisko.
Vyhnali ho nepokoje
Svorad sa narodil v roku 980 v obci Tropie v južnom Poľsku neďaleko slovenských hraníc.
Pri nepokojoch z prenasledovania slovenskej liturgie prišiel na Zobor a vstúpil do benediktínskeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Andrej. Odtiaľ odišiel na Skalku. Prežil tu zvyšok svojho života so svojím žiakom a pomocníkom Benediktom. Po jeho smrti v roku 1030 uložili jeho telesné pozostatky do katedrálneho chrámu svätého Emerána v Nitre.
Za vidinou dukátov ho zabili
Benedikt sa narodil na Ponitrí. Vstúpil do zoborského kláštora, kde sa zoznámil so Svoradom. Po jeho smrti žil na Skalke ešte tri roky, kde zomrel násilnou smrťou v roku 1033 po prepade zbojníkmi.
Podľa povesti ho zhodili do Váhu, pretože si mysleli, že počíta zlaté dukáty, hoci počítal oriešky, ktorými sa živil počas pôstu. Po rokoch jeho neporušené telo vytiahli ľudia z Váhu. Píše o nich biskup Maurus v diele Život svätých pustovníkov Svorada vyznávača a Benedikta mučeníka.
Autor: Mária Česneková
