NOVÉ ZÁMKY. „Cestou na zájazd do Viedne som sa stretla s pánom Gudernom. Spomenul, že sa zaujíma o mušle a ide ich opäť navštíviť do Prírodovedného múzea do Viedne. „Makkýše sa zhruba rozdeľujú na dve skupiny. Sú druhy, ktoré schránky majú a tie, ktoré schránky nemajú. Tu sú len tie, ktoré schránky majú,“ vysvetľuje A. Guderna. Schránkovce sa rozdeľujú na ulitníky, lastúrniky, hlavonožce, klovitovce a čiapočkovce.
Rozprával o nich s takým neobyčajným zápalom a láskou, že som ho nahovorila, aby nám zapožičal svoju zbierku. Škoda ju mať niekde schovanú,“ prihovorila sa Ľubica Červená, riaditeľka knižnice Antona Bernoláka v Nových Zámkoch.
Výstavu nevšednej zbierky mušlí zberateľa Alexandra Gudernu otvorili 19. júna. Ich všestranné využitie, význam, systém druhov a svoje zberateľské začiatky predniesol školákom.
„V sedemdesiatych rokoch sa v Latinskej Amerike, zvlásť na Kube, začal veľký revolučný pohyb. Chcel som ho vidieť a začal som si vybavovať cestu. Trvalo mi to dva roky, až som sa napokon v roku 1968 na Kubu dostal.
Vtedy som si doniesol prvé mušličky,“ hovorí zberateľ Alexander Guderna.
Ako sám povedal, niekoľko desaťročí ich mal odložené v škatuliach v pivnici.
Fotogalériu z výstavy si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku http://novezamky.sme.sk/c/6436022/musle-v-kniznici.html.
Dôchodca, delegát, zberateľ
Alexander Guderna perfektne ovláda španielčinu. Po odchode do dôchodku absolvoval niekoľko kurzov, vďaka ktorým pracoval spolu tri a pol roka ako delegát slovenskej cestovnej kancelárie v Španielsku.
„Od tých čias som si začal kompletizovať zbierku. Nezbieral som mušle čo najdrahšie, ale zaradom všetky z celého sveta,“ približuje A. Guderna, ktorý vlastní vzácne schránky mäkkýšov okrem Kuby a Španielska aj z Japonska či z Indického oceánu.
Mnoho z nich získal zo špecializovaných predajní alebo Prírodovedného múzea vo Viedni.
Literatúra udáva približne 70-tisíc druhov mäkkýšov v moriach nášho sveta. Zberateľ vlastní 670 druhov mušlí a niekoľko morských húb, koralov či hviezdic.
„Význam mäkkýšov je ešte aj dnes veľký. Mnohé sú jedlé, tvoria základ výživy rôznych krajín. Niektoré druhy mäkkýšov napríklad určujú stupeň znečistenia mora. Ak sa v určitej oblasti prestanú nachádzať, vedci automaticky vedia určiť stupeň znečistenia prostredia.
Využívajú sa aj v umení alebo v šperkárstve. Stačí, aby sa do lastúry, známej ako perlorodka, dostala špinka. Začne ju to znepokojovať, špinku obaľuje perleťou až napokon vznikne takáto vzácna perla,“ zberateľ ukázal na veľkú perlorodku s piatimi veľkými neobrúsenými perlami vo vnútri.
Mäkkýše využívali aj naši predkovia
„Pred 10-tisíc rokmi ich ľudia využívali ako náradie, zbraň do šípov, ako rezadlá či škrabadlá.
V období britských kolónií sa krásne žlté pevné mušle našli na jednej strane zemegule. Zaviezli ich na opačnú stranu zemegule, kde boli raritou a slúžili ako peniaze.
V náboženstve, hlavne v budhistickom sú kultovou vecou. Mušle môžu slúžiť aj ako hudobný nástroj alebo trúbka,“ vysvetľoval Alexander Guderna.
Vzápätí vytiahol charoniu tritonis na riasových povrázkoch a pred zaskočenými žiakmi hlasne zatrúbil. V staroveku slúžila charonia vojskám, ktoré sa zhromažďovali na nástup do boja. Niektoré druhy využívajú kubánski poľovníci aj dnes ako jelenie vábničky.
Purpur z mäkkýšov
Purpur je výlučok podžiabrovej žľazy niektorých morských mäkkýšov, napríklad ostraniek, jantín, nachovcov či purpúr. Pretože každá žľaza vydá len niekoľko kvapiek purpuru, na získanie jedného gramu čistého farbiva je potrebné zavraždiť 12-tisíc a viac živočíchov.
„Na zafarbenie jedného rúcha rímskeho cisára museli v minulosti vyrobiť štyri gramy purpuru. Jedine cisár mohol v Ríme nosiť tento vzácny kus purpurového odevu,“ prezrádza zberateľ A. Guderna. Za vlády cisára Diokleciána purpurovú látku vyvažovali zlatom.
Výstava Alexandra Gudernu a jeho vzácne mušle budú širokej verejnosti sprístupnené až do 6. júla.
Mäkkýše - molusca
„Zhoršujúce sa životné prostredie mnohokrát pripraví o život veľa druhov a to vyústi až do toho, že mnohé druhy sú v červenom, čiže je ich zakázané loviť, predávať, konzumovať. Hrozí im vyhynutie,“ dodáva zberateľ Guderna. Niektoré druhy sú zvláštne svojím otvorom. Na každom 10-tisícom kuse sa v prírode stane chyba a pravotočivý mäkkýš má otvor vľavo alebo naopak. Vtedy má mušľa vyššiu hodnotu. Kritérií je však viac.
„Čím je výskyt mušličky vo svete menší, tým je vzácnejšia. Nie je to jediné kritérium. Záleží aj na výzore, tvare, veľkosti, štruktúre atď. Raz sa ma pýtali, ktorá mušľa je pre mňa najvzácnejšia. Predsa tá, ktorú tu ešte nemám,“ uzatvára Alexander Guderna.
(VD)
