Galéria umenia Ernesta Zmetáka sprístupnila výstavu novozámockého rodáka a jedného z najvýznamnejších činiteľov slovenskej umeleckej tvorby Juraja Meliša (13.7. 1942, Nové Zámky) .
NOVÉ ZÁMKY. Kurátorka výstavy Magdaléna Klobučníková priblížila publiku širokospektrálne zameranie a míľniky umelcovej tvorby. Koncepcia výstavy je určitou poctou k Melišovmu blížiacemu sa životnému jubileu, ako aj životnou výberovou retrospektívou autorovho širokého umeleckého záberu. Tvoria ju hlavné a východiskové cykly Vizuálnej poézie, cyklus HELP a cyklus IDEA. Juraj Meliš vstupuje do výtvarného diania na Slovensku v druhej polovici 60. rokov, po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v čase prichádzajúcej normalizácie.
Ako predstaviteľ a absolvent sochárskej školy prof. Jozefa Kostku uplatnňuje východiská svojej tvorby v neohraničenosti fantázie a experimentu. Svoj výtvarný prejav realizuje v najrôznejších materiáloch a ich kombináciách. Súčasťou jeho výtvarnej aktivity je okrem sochárskej tvorby aj voľná kresba nadväzujúca na jeho celú výtvarnú produkciu.
Z vernisáže výstavy v galérii.
V Melišovej neobmedzenosti sa skrýva a zároveň odkrýva podstata – princíp, ako zásadný a východiskový problém – dosah na konkrétny zreteľ. Melišov postoj a jeho vzťah k životu sa odráža v jeho maske, tvári, odtlačku seba samého, i určitej plastickej informácii – odkazu, ktorý sa stáva odkazom konkrétnej životnej situácie. „V dramatických dielach sa odráža bezmocnosť situácie, absurdita moci, absencia morálky, strata identity jednotlivca a monológy ideí, ktoré nenadviažu dialóg. Ironické, viažúce sa s dvojtvárnosťou doby, smerujú až k sebairónii fantastov v ich vlastnom svete.“ pripomenula publiku kurátorka výstavy, Magdaléna Klobučníková.
Avšak Melišova tvorba nie je len ukazovateľom irónie, či straty štatútu identity jednotlivca v spoločnosti, ktorú zväzuje normalizácia či ideologické manipulácie. Je posiata taktiež intimitou a poetikou, hľadaním a poukazovaním na dôležité a nenahraditeľné hodnoty človeka, ich vážnosť a zároveň potrebu reagovať na globálne či sociálne problémy.
Poetická vôňa pilín z otcovej dielne dopĺňajúca cyklus Vizuálnej poézie sa mieša s plasticky zhmotnenými IDEAMI v spolužití s cyklom HELP, evokujúcim univerzálnu výzvu, výkrik, smerujúci do kozmu. Výkrik ako volanie o pomoc, o správne nasmerovanie pre človeka, jeho vzťahu k prírode, k svetu, ako aj k sebe samotnému. Toto všetko ponúka novozámocká galéria svojim návštevníkom do 7. júla 2012.
Nie všetky sochy prežili. Záber z demontáže súsošia pre mestským úradom .Foto : Juraj Horváth
Autor: Andrej Lauro
