NESVADY. Nezisková kresťanská organizácia YMCA so sídlom v Nesvadoch pripravila tento rok pre deti od šesť do sedemnásť rokov dva letné a jeden denný anglický tábor.
„Organizujem ich už šestnásty rok. Práca s deťmi je mojou srdcovou záležitosťou. Tábory sú vrcholovou činnosťou celoročnej práce, sme vďační za podporu ministerstva školstva a nadáciám Orange, Intenda, Hodina deťom či nadačnému fondu Accenture, ktorí nás tento rok finančne podporili,“ približuje Alžbeta Maglodská, programová koordinátorka o.z. YMCA.
Združenie je jedno z najstarších a najrozsiahlejších neziskových organizácií vo svete, ktoré poskytuje deťom a mládeži kvalitné využitie voľného času formou pravidelných kultúrnych a športových podujatí či klubov.
„Venujeme sa im štyrikrát v týždni počas celého roka. Máme klub pre mamičky s deťmi do troch rokov, tínedžerský klub Reset, takzvaný M klub pre malé deti od prvého do piateho ročníka a rôzne krúžky,“ dopĺňa Alžbeta Maglodská.
Siesta.
Vlastná hymna a vlajka
Na letné tábory cestujú zásadne vlakom. Tento rok pocestujú do Dobšinej a Brezovej pod Bradlom. „Evidentne deti väčšinou cestujú so svojimi rodičmi autom. Veľmi sa na vlak tešia,“ hovorí A. Maglodská.
Každý táborový deň má presný režim. „O pol ôsmej je budíček a rozcvička. Niektoré deti ju nemajú rady, preto na nej napríklad tancujeme, hľadáme kamienky alebo lístočky. Po hygiene a uprataní izieb sa vyťahuje vlajka a spieva táborová hymna,“ opisuje A. Maglodská.
Deň pokračuje rôznymi aktivitami, obedom, poobedňajšou siestou a ďalšími aktivitami. Po večeri býva táborák s gitarou, spevom, opekačkou či chlebíčkami a dobrou nesvadskou zeleninou.
Táborová panika a Miškova siesta
Tábory sú o zábave, hrách, priateľstvách a o nezabudnuteľných zážitkoch. Miškova siesta sa stala nezabudnuteľnou pre všetkých.
„Mali sme krásny táborový deň. Slnko svietilo, deti šantili, zvykali sme si na prostredie medzi stromami a chatkami. Po obede zvyčajne nasledovala siesta. Deti namiesto oddychu uprednostnili akčné hry.
Približne po hodinke však nastala panika. Deti behali z chatky do chatky, kričali, že sa Miško stratil a nevedia ho nájsť! Miškov brat už mobilom a s plačom vysvetľoval mamičke vzdialenej 320 kilometrov, čo sa stalo.
Išlo do tuhého - čo keď ho nebodaj uniesli alebo sa stratil v lese?! Zorganizovali sme rýchlu poradu a intenzívne pátranie.
O niekoľko minút vedúci Kamil hlásil, že sa Miško našiel. Sladko si spal v izbe pod posteľou. Veď napokon bola siesta. Keď prišiel medzi nás s otlačenou tvárou, nechápal, prečo ho objímajú. Ale bol rád, že sú k nemu všetci takí láskaví a pozorní.
