KOMÁRNO. Štátne hranice v minulom storočí rozdeľovali štáty, regióny i mestá. Komárno a Komárom si cestu k sebe opäť našli a rozhodli sa spoločne hospodáriť.
Rozbehli projekt s názvom Zosúladenie územnoplánovacích dokumentácií a rozvojových miest Komárno a Komárom pre ich spoločný koordinovaný rozvoj.
Európska únia ho v rámci Programu cezhraničnej spolupráce podporila sumou 136 900 eur.
Týka sa aj podnikateľov
Spoločný Strategický rozvojový dokument oboch miest prezentovali odbornej i laickej verejnosti na záverečnej konferencii.
„Robíme to na úrovni mikroregiónu, preto sme pozvali starostov, primátorov susedných miest a obcí aj z Maďarskej republiky a tiež všetkých odborníkov, ktorí sa zaoberajú s rozvojovými plánmi.
Chceme tu nový prístav, nový spôsob dopravy, priemyslu, preto sme oslovili aj podnikateľov, ktorých sa to bude v budúcnosti týkať,“ hovorí prednosta MsÚ Komárno Štefan Pásztor.
Výkres je hotový
Nápad vznikol v roku 2007 na spoločnom pracovnom zasadnutí zastupiteľstiev družobných miest.
„Mestá musia každých približne 15 rokov obnoviť svoje rozvojové a územné plány. Úspešne sme sa uchádzali o projekt z Bruselu. Financie sú venované hlavne na terénnu prácu,“ doplnil Štefan Pásztor, ktorý sa s päťčlennou slovenskou, päťčlennou maďarskou komisiou a architektom Vojtechom Zelinom dvojtýždenne stretával:
„V teréne sme spoznávali body, ktoré treba naozaj zmeniť. Zbierali sme materiál, V. Zelina vytvoril výkresy. Podstatnú časť projektu prednášame dnes na našej konferencii. Má pozitívny ohlas.“
Hlavné slovo v debate mal hlavný architekt Vojtech Zelina foto: Virgínia Ďuriková
V prvom rade logistické centrum
Strategický plán rozvoja oboch miest využíva v prvom rade výhody ich geografickej polohy a zároveň vytvára nové možnosti, napríklad v oblasti zamestnanosti.
„Hospodárska časť tretieho piliera stagnuje. Vidíme opustené areály, namiesto firiem a závodov, sa robia shopingy, ktoré nezdynamizujú rozvoj. Preto som vsadil v podstate na to, že tu treba vyrobiť logistické centrum a sprievodné ďalšie aktivity, ktoré vytvoria podmienky skoro pre tisíc zamestnancov a prinesú množstvo produktov. Mal som šťastie robiť nákladné letisko v Bratislave. Zahraniční investori si vtedy povedali, že je tu lacná pracovná sila, priletia veľkotonážnymi lietadlami, my im zmontujete výrobok a oni ho hotový odnesú. Tento prvok som aplikoval. Z Považia môžeme doviezť súčiastky, zmontovať a produkty poslať ďalej. Najprv treba vytvoriť logistické centrum, územné predpoklady a rezervy,“ objasňuje architekt projektu Vojtech Zelina.
Otvorené hranice? Taxikárov nepustia
Družobné mestá sa budú musieť vyrovnať ešte s nezrovnalosťami napríklad pri ochrane katastrov pred požiarmi.
„Požiarnu zbrojnicu máme aj my, aj oni. Naša je v niektorých prípadoch k požiaru bližšie, takže operačný dôstojník rozmýšľa, komu zavolať. Budeme musieť doriešiť aj dopravu. Podľa európskeho zákona súkromný podnikateľ – prepravca osôb, nemôže podnikať na území iného štátu. Ak by sa chcel niekto z Komárna odviesť na železničnú stanicu v Komárome, taxikár by ho podľa zákona musel vyložiť na hraniciach. Myslím si, že každý takýto rozvojový plán je impulzom aj pre zákonodarcov,“ vysvetľuje prednosta Štefan Pásztor.
O konkrétnych postupoch a riešeniach budú na základe predloženého materiálu rozhodovať obe mestské zastupiteľstvá.
Mesto je vraj ticho
Ako sa uvádza v publikácii s názvom Budujeme partnerstvá, mikroprostredie oboch miest v súčasnosti vykazuje rozdiely. Nitriansky samosprávny kraj patrí medzi oblasti Slovenska pasujúce sa s hospodárskymi problémami. Župa Komárom-Esztergom, naopak, patrí medzi najviac rozvinuté oblasti vidieckeho hospodárstva v Maďarsku.
Doterajší stav Komárna komentovala na konferencii Dáša Szabóová zo Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR: „Vyvíjali sme iniciatívy, aby sa Komárno pridalo k organizácii pod názvom Žitný ostrov – Csallokoz. Pokrýva oblasť od Šamorína cez Dunajskú Stredu po Veľký Meder. Takéto organizácie majú nárok na štátnu dotáciu podľa dane z ubytovania a členského príspevku. Samotné Komárno má nízky počet nocľahov aj daň z ubytovania. V spolupráci s Komáromom a s podporou nášho štátu by mohol byť podchytený celý Podunajský región. Sú to neuveriteľné plány a vízie, ale mesto zatiaľ nie je dosť dynamické. Má obrovské predpoklady, nestačím sa čudovať, prečo je tak ticho. Verím, že bude zaujímavé nielen z hľadiska lodeníc, ale aj z hľadiska cestovného ruchu.“
