KOMÁRNO. Mladí virtuózi zo Slovenska, Maďarska i Rakúska v sólovej hre na husle, štvorručnej hre na klavíri a v komornej hre sa stretli na 4. ročníku Medzinárodnej súťažnej prehliadky Júliusa von Beliczayho v Komárne. Podujatie zorganizoval Komárňanský komorný orchester Comorra a Základná umelecká škola v Komárne v spolupráci s Úradom vlády SR a Nitrianskym samosprávnym krajom.
Laureáti vo svetových orchestroch
Súťaž sa konala na počesť Júliusa von Beliczayho, hudobného skladateľa, pedagóga a komárňanského rodáka. „Okrem spisovateľa Jókaiho a hudobného skladateľa Lehára tu máme ďalšieho významného skladateľa, ktorého sme málo poznali. Chcel som, aby sa dostal do povedomia ľudí,“ hovorí Rudolf Harmat, organizátor podujatia a učiteľ v ZUŠ v Komárne.
Výkony hodnotila odborná porota zložená zo slovenských, maďarských a rakúskych pedagógov. Víťazi z predošlých ročníkov dnes hrajú v symfonických orchestrov alebo študujú ďalej na hudobných akadémiách. „Naši víťazi a laureáti sa veľmi rýchlo uplatnia v hudobnom živote. Chceme posunúť študentov ďalej. Nikde nie je vôbec dovolené, aby učiteľ hral komornú hru so svojimi žiakmi. My sme to dovolili. Nechceme, aby to bolo o „nervačení“ a strese, ale o ochote zahrať si. Preto som do propozície nedal prvé, druhé a tretie miesto,“ hovorí Rudolf Harmat.
Sólová hra na husle bola v Dôstojníckom pavilóne rozdelená do piatich kategórií podľa veku. Na opačnej strane Palatínovej ulice v Podunajskom múzeu sa súťažilo v štvorručnej hre na klavíri a v komornej hre.
Talent, usilovnosť a dobrý pedagóg
Umeleckým garantom súťaže bola profesorka husľovej hry Mária Karlíková. Pozvanie prijala už druhýkrát. „Som prívržencom interpretačných súťaží študentov, prinášajú mnoho pozitív. Vlani tu bola priam masová účasť, tohto roku ich bolo menej, ale úroveň bola veľmi slušná. Myslím si, že aj v tomto regióne na južnom slovensku sú obrovské talenty,“ hovorí Mária Karlíková.
„Ide o to, aký má huslista kontakt s nástrojom, ako využíva svoju telesnú konštitúciu, ako vychádza z vlastnej stavby tela. Nástrojová hra je veľmi ťažká a háklivá stránka pedagogickej práce. Laikovi sa zdajú byť výkony rovnaké, ale sú tam obrovské rozdiely. Až doslova „kričí“ žiak, ktorý nie je dobre metodicky vedený,“ vysvetľuje Mária Karlíková.
V hre na husle nenahraditeľnú úlohu zohráva práve pedagóg. „Talent, usilovnosť a dobrý pedagóg. Často sme svedkami toho, že aj vynikajúci, no zle vedený talent skončil svoj rozvoj skôr, ako by mohol byť úspešný. Pedagóg je tretí pilier,“ dodáva M. Karlíková.
Traja laureáti
Medzinárodnej súťaže sa zúčastnilo 56 žiakov, súťažné kolá boli prístupné verejnosti. Absolútnymi laureátmi sa stali Bácsy-Swartz Zoltán (sólová hra, 3. kategória), Monika Kovácsová (sólová hra, 3. kategória) a Boris Borsányi (sólová hra, 5. kategória). Monika a Boris si navyše odniesli Cenu primátora Komárna. Diplom predsedu NSK pre najlepšieho účastníka súťažnej prehliadky získala trojica Rinkó Krisztián, Rinkó Sándor a Fehér Norbert (komorná hra, 2. kategória). Medzinárodnú súťažnú prehliadku Júliusa von Beliczayho plánujú zorganizovať aj budúci rok.
Rodák z Komárna
Hudobný skladateľ Július von Beliczay sa narodil v Komárne 10. augusta 1835. Ako 16-ročný upútal pozornosť skladbou Nocturno (Viedeň 1851). Viedeň sa stala medzníkom v jeho živote. Stredoškolské vzdelanie získal v Bratislave a paralelne sa venoval štúdiu hudby. Popri odbore železničného staviteľstva študoval kompozíciu u profesora Krenna. Keď sa riaditeľstvo Železničnej spoločnosti v roku 1872 presťahovalo do Budapešti, zastával tam až do roku 1886 miesto hlavného inžiniera Uhorských kráľovských železníc. Po odchode do dôchodku sa intenzívne venoval hudobnej tvorbe. V tomto období ho vymenovali za profesora Krajinskej hudobnej akadémie. Jeho skladateľskú tvorbu charakterizujú najmä Variácie na maďarské ľudové piesne, Serenáda pre sláčikový orchester či Suita De Bal pre veľký orchester. V liturgickej oblasti Beliczayho preslávili dve skladby. Pôsobivá Missa in F-dur a zborová Ave Maria, venovaná v roku 1870 uhorskému kráľovi, za ktorú obdržal zlatú medailu Viribus unitis. Svoju hudobnú tvorbu obohatil počas svojho života mnohými ďalšími symfóniami, korunovačnými a chrámovými skladbami. Zomrel 30. apríla 1893 v Budapešti