Aj keď povesť o tragickom osude podkovanej záletnice Júlie sa udiala pred tristo a možno aj viac rokmi, medzi Komárňanmi je živá dodnes.
KOMÁRNO. Kedysi dávno žil v tomto meste slávny kováčsky majster Ján Körmendy, akému nebolo páru v celej župe. So svojimi tovarišmi a učňami nielen podkúval kone, ale zhotovoval aj všakovaké železné náčinie. Časté cestovanie za obchodnými záležitosťami mu zabralo všetok čas, takže mu z neho nezostávalo pre jeho mladú a rúču žienku Júliu, ktorá sa vraj za neho vydala len kvôli životu v blahobyte.
Krásavec a nová láska
Jedného dňa sa u Körmendyovcov objavil nový učeň, chlapec – sirota. Nemal ani groša, zato vynikal krásou a telesnou zdatnosťou, čo si hneď povšimla aj pani majstrová. Toľme sa okolo krásavca točila, až ten postupne strácal silu aj pôvab. Nedokázal poriadne jesť ani piť, len chudol a chradol.
Keď už nevedel kam z konopí, svoje trápenie plačúc vyrozprával kolegom vo vyhni. Vraj každú polnoc sa v jeho izbietke objavuje majstrová odetá len v krátkej nočnej košieľke. V ruke drží ohlávku z konského postroja, ktorou udrie prestrašené chlapca cez chrbát, načo sa tento premení na bieleho tátoša. Majstrová si vzápätí vysadne na šiju koňa a o chvíľku sa obaja ocitnú na Gellértom vrchu pri Budíne, kde potom Júlia hýri s ostatnými bosorkami. Keď kohút ráno trikrát zakikiríka, žena opäť vyhupne na koňa a o chvíľu sú obaja späť v Komárne. Tátoša ohlávkou znova premení na spiaceho šuhaja a ona sa poberie do svojej spálne, akoby sa nebolo nič stalo.
Pohroma spod postele
Keď takúto ponosu ostatní začuli, ani sa jej veľmi nezačudovali, lebo údajne o čomsi podobnom sa v meste už neraz povrávalo. Všetkých však pochytila bázeň, len jeden z nich, Ferom ho volali, sa zaprisahal, že on veru nebezpečnú bosorku skrotí.
V ten večer sa poriadne posmelil pálenkou a pred polnocou sa utiahol pod posteľ utrápeného mládenca. Presne o polnoci sa dvere izbietky otvorili a k posteli učňa pristúpila polonahá pani majstrová s ohlávkou v ruke. Vtedy smelý Fero nelenil, rezko vyskočil spod postele, prekvapenej Júlii vytrhol z ruky ohlávku a praštil ju do chrbta tak silno, že sa zaraz premenila na bieleho tátoša. Koňa pekne-rúče uchopil za zubadlo a hoci vydával plačlivé, ľudským slovám podobné zvuky, za pomoci ostatných tovarišov mu rozžeravenými klincami na všetky štyri nohy pripevnil silné železné podkovy.
Tragédia sa završuje
Keď sa na druhý deň vrátil z obchodnej cesty majster Körmendy, z manželkinej spálne začul slabé stonanie. Mŕtvolne bledá žena ležala v zakrvavených perinách s podkovami pribitými na rukách a nohách. Vraj jej nedokázal pomôcť ani najskúsenejší felčiar a o chvíľu vypustila dušu. Keď mladý učeň, ktorý už dávno stratil niekdajšiu krásu, uvidel podkovanú ženu, nezniesol pocit vlastnej viny a strmhlav skočil do ľadových vĺn Dunaja.
Či sa to stalo tak, alebo úplne ináč, to dnes už nedokáže nikto rozsúdiť. Isté je iba to, že aj v minulosti žili záletnice, čo sa rady pozerali mladým chlapcom do očí, a nielen tam. Najmä vtedy, keď muž zanedbával svoje manželské povinnosti a domnieval sa, že žene stačí, keď má dosť peňazí na blahobytný život.
Autor: FRANTIŠEK BUDA
