Štefan Malík, úspešný športovec, dlhoročný slovenský reprezentant v chôdzi, ktorý súťažil na dvoch OH - v Atlante 1996 a v Sydney 2000.
Odkiaľ si priniesol domov silné emotívne zážitky, ktoré stále žijú v jeho podvedomí. Ak by ste sa ho spýtali na ten najsilnejší, asi by Vám nedokázal odpovedať.
Pre Štefana Malíka obe Olympiády znamenajú veľmi veľa. Pokoril v nich sám seba, prekonal svoje hranice, spoznal svoje dno síl. Zažil, a videl priateľstvá, ktoré vznikli spomedzi tých najväčších konkurentov. Vraví osobne pán Štefan Malík a s úsmevom dodáva, že týmto slovám by asi neuveril z úst niekoho iného, keby to nezažil na vlastnej koži, a to nie raz. To čo zažíval na Olympiádach on, všetky tie bolesti, radosti, a ťažké chvíle počas prípravy by nevymenil za nič.
Zdravotné problémy sužujú športovcov často v tom najnevhodnejšom čase. Stalo sa to aj mne, Vraví pán Štefan Malík. Zdravotné problémy prišli v ten v najnevhodnejší čas, tesne pred olympiádov v Sydney 2000, keď som už nemal dostatok času zregenerovať zranenie, ktoré som utrpel počas prípravných tréningov na Olympiádu v Sydney 2000.
Najviac ma na tom mrzelo, že som utrpel zranenie v období, ktoré bolo v živote pre mňa jedno z najdôležitejších.. Nedokázal som s tým už nič spraviť, nemohol som vrátiť čas, alebo ho zastaviť, musel som sa len pustiť do toho s plným nasadením, akoby bolo všetko v úplnom poriadku. Bolo to ťažké nielen po fyzickej stránke ale aj po psychickej. Všetky svoje sily som sústredil len na to aby som kráčal najrýchlejšie. Snažiť sa podať čo najlepší výkon? To nie. Ak idete na olympiádu musíte zo seba vydať všetko, dokonca i dušu. A to sa mi podarilo.
Športu som zapredal svoj celý život. Už ako malý chlapec som vedel že šport je veľká časť môjho ja. Postupom času som prišiel na to že atletika ma fascinuje a baví, ďalej som už len hľadal to, čo ma v tomto obore napĺňa a v čom som najlepší. Je a bola to chôdza.
Pri športe zostal ako pedagóg i tréner mládeže. Je pre neho radosťou keď môže všetky skúsenosti posúvať ďalej, vidieť ako z mladých ľudí kypí nadšenie k športu, ako objavuje talenty a vidí v nich samého seba pred rokmi, keď ešte len začínal.
Snaží sa týchto mladých ľudí naučiť žiť so športom, učí ich byť v ňom čo najlepší, a vedie ich cestou úspechu.
Štefan Malík je zároveň i aktívnym členom Olympijského klubu Lučenec a podieľa sa na rôznorodých aktivitách OK. Či je to preto, že chce byť stále spojení s olympiádou, alebo len chce podporovať mladých športovcom, vie už asi len on sám.
