Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch a Literárny klub Generácia usporiadali v sobotu 12. mája autorský večer poetiek Jitky Rožňovej a Vlasty Hochelovej.
NOVÉ ZÁMKY. Milovníci poézie si vypočuli úryvky z básnických zbierok autoriek, dozvedeli sa, odkiaľ čerpajú inšpirácie a čomu sa venujú okrem básnickej tvorbe. Autorský večer moderovala Jarmila Valicová, vystriedala ju poetka Jitka Rožňová a trojuholník uzavrela jej hostka, Vlasta Hochelová.
Po tvorivej pauze má opäť čo povedať
Jitka Rožňová žije v Nových Zámkoch a ako Jarmila Valicová hneď v úvode prezradila, patrí medzi zakladajúce členky Literárneho klubu Generácia. „Jitka ešte ako študentka pracovala u nás v knižnici a písala pre nás pekné básničky. Odvtedy uplynulo 17 rokov, dnes vydala svoje prvé verše v dvojjazyčnej básnickej zbierke Zhasínanie svetiel/Lámpaoltás,“ približuje Jarmila Valicová.
Písať začala ešte v základnej škole, no vzťah k literatúre nadobudla už v útlom detstve. K literatúre a ku knihám ju viedli najmä rodičia, čo neskôr zúročila vo vlastnej tvorbe. „V základnej škole som mala šťastie na učiteľku slovenského jazyka a literatúry, ktorá ma vlastne viedla k prvým veršom, básničkám, literárnym súťažiam,“ rozpráva Jitka Rožňová. Jej tvorba postupom času nadobúdala inú štylistickú aj tematickú podobu: „Od prvých detských básničiek som postupne prešla k básniam s tematikou, ktorá trápila dospievajúceho človeka - prvé lásky, sklamania. Plynutím času a s naberaním životných skúseností som prešla na medziľudské vzťahy na rôznych úrovniach. Po dlhšej tvorivej pauze, kedy som sa venovala prekladom a iným veciam, mám opäť pocit, že som zažila niečo, čo by som rada pretransformovala do podoby poézie. Som vlastne sama zvedavá, ako sa moja tvorba bude v budúcnosti vyvíjať,“ dodáva poetka.
Spojí kuchyňu s literatúrou
Dnes sa autorka zbierky Zhasínanie svetiel nevenuje iba básnickej tvorbe. Prednáša na katedre žurnalistiky, venuje sa prekladu. Doposiaľ preložila 25 prozaických a básnických titulov, divadelných hier a umenovedných publikácií. Na svoj prvý preklad si spomína veľmi dobre: „Bolo to v roku 2000, keď v Košiciach žijúci autor napísal v maďarčine publikáciu o košických výtvarníkoch.. Vydavateľ ma požiadal preložiť ju do slovenčiny. Hoci som vtedy ešte nemala skúsenosti s prekladom, ponuku som prijala. V období intenzívneho prekladania som nemala takmer vôbec čas na vlastné tvorivé myšlienky. A to bol dôvod, prečo moja zbierka básní vyšla až takto neskoro. Na druhej strane, preklad je mojou veľkou láskou aj istou formou tvorivosti. Napriek tomu, že tlmočím myšlienky autora, vkladám do toho kus seba,“ prezrádza Jitka Rožňová.
Momentálne sa venuje hodnoteniu diplomových a bakalárskych prác, cez leto by sa však rada pustila do vlastnej knižky. Pripravuje publikáciu o mladých slovenských výtvarných umelcoch, ktorých je podľa nej na Slovensku veľa a rada by ich predstavila. V ďalšej plánovanej publikácii chce autorka spojiť dve svoje najväčšie vášne - literatúru a dobrú kuchyňu. Gastronomicko-literárna knižka bude obsahovať recepty známych slovenských aj svetových spisovateľov doplnené o rozhovory s podobnou tematikou.
Prišla v dlhých zamatových šatách
V kruhoch Novozámčanov možno menej známa, no tak isto výnimočná a talentovaná poetka a prozaička Vlasta Hochelová predstavila svoje dve básnické zbierky Sen o nespavosti a Po lakte v popole.
„Písať som začala v štrnástich rokoch. Bolo to obdobie hlbokej totality. Svoje básničky som poslala do časopisu Dievča, ktorý mám odložený dodnes. Bol veľmi dobre spracovaný aj po módnej stránke, až ma udivilo, ako sme sa vtedy dokázali moderne obliekať. Uverejnili mi v ňom básničky, ktoré hodnotil Daniel Hevier. Bol mladučký, k básniam písal posudky. V sedemnástich rokoch som sa zúčastnila súťaže, ktorú organizoval bratislavský klub Apropo. Súčasný spisovateľ Július Balco, ktorý ma dnes už trikrát preskočil, vtedy obsadill druhé miesto a ja prvé. To ma povzbudilo, ale zážitok to bol komický.
Na odovzdávanie cien do Apropo klubu na Pražskej ulici som išla v dlhých zamatových šatách až po zem, ktoré mi ušila mamička na maturitu. Pre mňa to bola dôležitá udalosť. Všetci tam však sedeli veľmi civilne oblečení, brali to všedne, nikto nebol vyparádený. Sedel tam dokonca istý novinár, ktorý si robil čiaročky na servítku zakaždým, keď zjedol chlebíček.
Potom prišli roky, kedy som nepísala, lebo ma pohltilo materstvo. Venovala som sa práci a svojim deťom, takže som z toho akosi vypadla. Až keď z domu „vypadli“ moji synovia, chytila som sa pera a začala som tvoriť,“ rozpráva Vlasta Hochelová.
Z Bratislavy ušla na vidiek
V jej poézii sa objavuje motív vidieka a detstva prežitého v dedinskom prostredí. „Pochádzam z dedinky pri Galante, z Košútov, kde som sa narodila v dome svojich starých rodičov. Žila som tam do šiestich rokov a potom sme sa presťahovali do Bratislavy. Prázdniny som vždy trávila u starých rodičov. Detstvo na vidieku bolo pre mňa čarovné. Starí rodičia chovali kačice, husy, morky, prasiatka, kravy... Pamätám si, že ako druháčke na základnej škole sa mi v Bratislave tak znepáčilo, že som sadla na osobný vlak a pricestovala k starým rodičom bez toho, aby som o tom niekomu dala vedieť. Pamätám si, aké to bolo pre mňa problematické otvoriť dvere vlaku na Košútskej stanici, aby som vystúpila včas. Spriadala som si v hlave myšlienky, že sa ukryjem na povale, kde žili holuby. Nechcela som žiť v Bratislave. Preto sa v mojich básniach objavujú motívy vidieka, zanechalo to vo mne stopu,“ hovorí Vlasta Hochelová.
Hoci sa básniam nevenovala systematicky, poézia je pre ňu istou psychoterapiou. Dostať sa z ťažkých chvíľ jej pomohlo práve písanie. „Možno keby som maľovala, doniesla by som nejaké obrázky. Kto má zase rád hudbu, utieka sa k hudbe. Mne zostalo len to slovo. Množstvo vecí nikde nebolo publikovaných a ten papier všeličo znesie,“ priznáva V. Hochelová. Hoci sa nepovažuje za workoholičku s veľkou sebadisciplínou, ktorú podľa nej potrebuje každý románopisec, nosí v sebe ideu napísať román.
Knižnica A. Bernoláka a Literárny klub Generácia srdečne pozývajú všetkých na hudobno-poetické pásmo s názvom Sonety o láske, výber z tvorby P. de Ronsarda a Michelangela v podaní členov LK G., ktoré sa uskutoční 26. mája so začiatkom o 17:00 hod. v spoločenskej sále knižnice.
