JASOVÁ. V jeho poslednom pôsobisku (1865 – 1869) v prvú májovú nedeľu v Kostole sv. Vavrinca celebroval svätú omšu nitriansky sídelný biskup Viliam Judák. Priamy prenos vysielala verejnoprávna televízia.
Evanjelium zaspieval budúci kňaz, diakon Martin Vitek z Nových Zámkov, ktorý bude mať túto jar primície. Na omši sa zúčastnili aj kňazi – rodáci z Jasovej: nitriansky kanonik Ján Pristač, Vojtech Kasáš (t. č. vo Veľkých Úľanoch), Imrich Kováč (t. č. v Radave), kapucín Viliam Šulák (t. č. v Bratislave).
Po omši sa účastníci v slávnostnom sprievode presunuli na miestny cintorín, kde si príhovormi, spevom a kladením vencov uctili pamiatku J. Holčeka.
Vdp. I. Kováč hovoril o J. Holčekovi ako o výbornom včelárovi: „Bol jeden z tých, ktorí urobili revolúciu vo včelárstve. Neboli cukrárne, neboli cukrovary. V každom dome boli nejaké včely kvôli sladidlu. Všade, kde boli kostoly, museli byť včely kvôli vosku.
Kedysi včelári brali med tak, že včelár išiel do včelína, poťažkal úle a ktoré boli najťažšie – tam bolo najviac medu – včely vydusil a keď už boli mŕtve, tak mohol ten plát zobrať vedľa a ten med vytočiť. Tisíce rokov včelári každý rok najlepšie včely zabíjali. ž jeden poctivý kňaz v Nemecku zistil, že včely sú ochotné prispôsobiť sa –môžu im zobrať med a nemusia ich zabiť.
Holček sa to dozvedel a tu v Jasovej urobil najväčšiu včelársku slávnosť na svete; zvolal všetkých včelárov a všetko im predviedol. Dnes sa už na celom svete používajú rámiky.“
Juraj Holček
Patrí k tým osobnostiam nášho národného obrodenia, ktorí stáli pri zrode Matice slovenskej, starali sa o rozvoj kultúry a vzdelanosti nášho ľudu.
Juraj Holček sa narodil 5. apríla 1811 v mnohodetnej mlynárskej rodine v Budmericiach. V kruhu svojej rodiny bol vedený k láske k slovenskému ľudu, v čom ho podporovali i jeho učitelia. Mladý Juraj sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Študoval v Modre, Bratislave, Komárne, Segedíne, Trnave. V roku 1835 sa naplnil jeho cieľ – bol vysvätený za kňaza.
V tomto roku začal svoju kňazskú dráhu ako administrátor v Slovákmi osídlenej pilíšskej obci Kostolec (Kestúc) pri Ostrihome. Tu nastúpil na zastupovanie chorého farára dňa 30. septembra 1835. V tom istom roku bol preložený do Majcichova, kde pôsobil ako kaplán. V rokoch 1836 - 37 bol administrátorom v Jablonici a potom opäť takmer sedem rokov kaplánom v Trstíne.
Miesto farára a tým aj prvú faru dostal v roku 1843 vo Veselom pri Piešťanoch, odtiaľ v roku 1848 prešiel do Dolného Ohaja. Na fare v Dolnom Ohaji – s filialkou Hul pôsobil 17 rokov. V roku 1865 nastúpil na posledné miesto svojho pôsobenia, na faru do Jasovej, kde pôsobil do svojej smrti 4. mája 1869. Obec Jasová je miestom jeho posledného odpočinku.
Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch.
Helena Rusnáková
Autor: Jana Slobodníková