Predstava o tridsaťročnom plne funkčnom počítači je možno ťažko dosiahnuteľná. Skutočne však existuje. Presvedčiť sa o tom mohli všetci, ktorí navštívili Prvú retro výstavu počítačov v Komárne.
KOMÁRNO. Výdobytky modernej techniky sa menia zo dňa na deň. Vlastníme desktopy, notebooky, iPhony, iPady, a to čím tenšie, tým lepšie. Veľké plechové krabice zvané osobný počítač sú dávno minulosťou. V rámci Komárňanských dní sa od 28. apríla do 1. mája konala Prvá retro výstava počítačov.
Starší si na výstave zaspomínali na dávne časy a mladí sa neveriacky kochali v predchodcoch dnešných super ultra špičkových strojov.
„Máme tu viac ako päťdesiat počítačov, ktoré majú vyše tridsať rokov. Ďalej hracie automaty, mobilné telefóny, prvé modely počítačovej myši, joysticky a podobne,“ hovorí iniciátor výstavy Dávid Kovács, majiteľ špecializovanej predajne výpočtovej techniky a zároveň zberateľ dobových počítačov. Medzi vystavenými kusmi sa nachádzali počítače značky Commodore, Enterprise, Atari, Didaktik či Tesla. „V čase, kedy sa na západe začali vyrábať počítače značky Sinclair, socialistický kovopriemysel priniesol svoju odpoveď na kapitalizmus a vývoj jeho techniky. Prvé stroje pochádzajú z Československa,“ dodal spolurealizátor výstavy Oliver Boldogi.
Fotografie z výstavy si môžete pozrieť v rubrke Pressfoto v článku http://novezamky.sme.sk/c/6371324/retropocitace.html.
Predchodcovia dnešných počítačových hier
Sedemdesiate roky a začiatok osemdesiatych rokov si návštevníci pripomenuli nielen retro počítačmi, ale aj hracími konzolami a vôbec prvými podobami výpočtovej techniky – hracími automatmi.
„Vtedy ešte domáce počítače neboli. Prvá výpočtová technika k nám v tom čase dorazila vo forme týchto hracích strojov. Telo, respektíve jadro je ukryté v drevenej skrini,“ hovorí Oliver Boldogi, ktorý opisuje spleť káblov a cievok ako počítač firmy Atari, na ktorom beží softvér používaný na zábavu.
Prvé hracie automaty mali podobu veľkej drevenej skrine, ktorá mala v strede priestor na vypuklú obrazovku. Na nej sa zobrazovali farebné postavičky, ktoré prekonávali nástrahy a nebezpečenstvá a dostávali sa stále do ťažšieho kola, až kým sa nezobrazil nápis „game over“ alebo „winner“.
Háč jednoducho stláčal tlačidlá alebo manévroval konzolou hracieho automatu.
Joystick československej výroby. Foto. Virgínia Ďuriková
Pong spravil dieru do sveta
Fakticky prvá originálna počítačová hra sa podobala ploche rozdelenej na dve časti stredovou prerušovanou čiarou. Na okrajoch obrazovky sa pohybovali dva krátke mantinely, od ktorých sa odrážala guľôčka kmitajúca zo strany na stranu. Iste si mnohí spomínajú na hru s názvom Pong.
„Bola to úplne prvá domáca videozábavka spred vyše tridsiatich rokov. Bola veľmi populárna, nemala konkurenciu,“ hovorí Oliver Boldogi. Hru Pong si záujemcovia na retro výstave mohli zahrať na počítači vyrobenom v Maďarsku približne v roku 1978.
Sú predurčené na krátkodobé užívanie
„Jedným z najstarších počítačov je napríklad Videopac computer G 7000 od Philips, ktorý bol vyrobený vo Francúzsku v roku 1979 a stále funguje. Počítače, ktoré sa vyrábajú dnes, o tridsať rokov určite nebudú funkčné,“ domnieva sa Dávid Kovács.
„Je zaujímavé sledovať túto genézu, pretože dnes sa aj tá najmodernejšia špičková technika vyrába už s koeficientom opotrebovania. Spotrebitelia, ktorí si dnes kúpia povedzme najmodernejší notebook, ho o rok alebo o dva roky vymenia. Nebude pre nich už viac zaujímavý, pretože prídu nové generácie.
A keď sa stroj pokazí, výhodnejšia je jeho výmena než oprava. Kolobeh hospodárstva je tak stále v pohybe, ale má to jednu veľkú nevýhodu.
Produkujeme veľmi veľa technologického odpadu, ktorý sa nedá len tak jednoducho odstrániť,“ dodáva Oliver Boldogi. Voľakedy sa vraj počítače vyrábali na 20 až 30 rokov.
Hodnota funkčných retro počítačov sa časom zvyšuje. „Hracia konzola Magnavox Odyssey (1972) stojí vyše tisíc eur. Ale napríklad počítač Commodore so základným vybavením kúpite už aj za 30 eur. Samozrejme, musíte mať šťastie. Tieto stroje nie sú na predaj, ale v prípade záujmu poradíme. Máme kontakty na ľudí, ktorí sa s tým zaoberajú,“ vraví Dávid Kovács.
Ročník 1949. Stále funguje. Foto: Virgínia Ďuriková
