MUDROŇOVO. Hoci patrí do Podunajskej nížiny, rovnú plochu v nej ťažko nájsť. Typickým znakom jej chotára sú zvažujúce sa polia, no najmä piesočnaté kopce pokryté dubovo-agátovými lesmi.
Tu sa roku 1921 usadili Slováci z Liptovskej stolice – zrejme preto, aby zvlnený kraj im aspoň troška pripomínal hornatú domovinu, ktorú zanechali s vidinou ľahšieho života na Dolniakoch.
Dedina opeknela, obchod zatvorili
Starosta Mudroňova Ľubomír Maťko bilancuje aktivity za ostatné tri roky, odkedy je po doplňovacích voľbách vo funkcii: „Upravili sme park v strede obce, ktorý sme doplnili tujami. Zrenovovali sme dom smútku aj budovu obecného úradu. Vynovili sme aj verejné osvetlenie – aj keď svietime len večer do desiatej a ráno od piatej hodiny, na viac nemáme financie. Súkromníci začali výstavbu jednej dvojbytovky a jedného záhradného domu, ďalej sa pustili do prestavby piatich doposiaľ neobývaných domov, už pri nich vidieť, že majú gazdu. Viem, že to nie sú prenikavé úspechy, no v týchto ťažkých časoch pre malé dediny sa aj im tešíme.“
Obec síce opeknela, no všeličo v nej ešte chýba. Bolo by treba predovšetkým zrekonštruovať chodníky, no nateraz niet z čoho. Mudroňovčanom je ľúto, že majiteľ zatvoril jediný obchodík v obci. Nevynášal, nuž dostal sa pod zámku – ako už dávnejšie aj hostinec.
Dať šancu aj chalupárom
Keďže Mudroňovo je domovom najmä starých ľudí, pohreby sú častejšie ako krštenky. Napokon, ostatné bábätko prišlo na svet pred piatimi rokmi a odvtedy nič. Obec sa postupne mení na rekreačno-chalupársku usadlosť, kde mestský človek nachádza kopce, nenarušenú prírodu, ticho a pokoj.
S chalupármi, ktorých počet neustále rastie, nie je to však také jednoduché. Daň z nehnuteľností síce do obecnej pokladnice zaplatia, no o osud samosprávy sa neveľmi starajú. „Usilujeme ich presvedčiť, aby sa k nám prihlásili na trvalý pobyt, tým pomôžu získať pre obec viac podielových daní od štátu. Doteraz sme uspeli u trinástich, v načatej kampani pokračujeme,“ hovorí starosta.
Počet obyvateľov Mudroňova stúpol v ostatných rokoch na 120. Nie je to však dôvod na radosť, veď roku 1930 tu žilo až 229 ľudí.
Zlúčenie by znamenalo zánik
Neraz počuť hlasy, že Mudroňovčania by urobili najlepšie, keby sa zlúčili s niektorou väčšou obcou v susedstve. „Odmietame túto myšlienku!“ tvrdí rozhodne starosta Maťko. „Takéto spojenie by sa totiž rovnalo zániku dediny, ktorú naši predkovia budovali mozoľnatými rukami. Chceme zostať samostatnou obcou a malými, no postupnými krokmi udržať ju pri živote a vyčkať na lepšie časy.“
