Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch v piatok 20. apríla otvorilo výstavu bábok v historických kostýmoch. Všetky sú originálne a vlastnoručne vyrobené.
NOVÉ ZÁMKY. V hornej sále novozámockého múzea sa zhromaždil stredoveký aj renesančný kráľovský dvor. Vystavené a ručne vyrobené bábky síce nevedia rozprávať, ale svojimi honosnými historickými alebo naopak, jednoduchými kostýmami prezrádzajú svoj pôvod a životné príbehy.
Niektoré majú aj dvanásť rokov
Výstavu s názvom Stredoveké a renesančné kráľovské dvory zorganizovalo Múzeum J. Thaina v spolupráci s Magyar Nemzeti Múzeum Mátyás Király Múzeum Visegrád a s Maďarskou spoločnosťou hier a hračiek Árona Kissa. „Výstava nie je orientovaná na dejinné fakty a súvislosti, ale svojim obsahom a zameraním podáva predovšetkým pestrý obraz dobovej spoločnosti. Bábky sú dielami viacerých autoriek tvoriacich na profesionálnej úrovni. Vznikli počas dvanástich ročníkov celonárodnej maďarskej súťaže v tvorbe bábok v historických kostýmoch, ktoré sa po súťaži každoročne vystavujú aj vo Vyšehrade počas Vyšehradských palácových hier,“ povedala pre MY kurátorka výstavy a historička múzea Zsuzsanna Varga.
Autorka so svojou bábkou. Foto: Virgínia Ďuriková
Najprv telo, potom nohy a hlava
Bábky sú jedinečné nielen svojím vzhľadom, ale aj veľkosťou. Niektoré sú porovnateľné s Barbie bábikami, iné sú vysoké aj meter. Ich telo je zhotovené z látky, sadry alebo z keramiky. Vytvoriť bábku a jej historický kostým si vyžaduje tvorivosť, fantáziu, samoštúdium historickej osobnosti a kus trpezlivosti.
„Náčrty bábok si nikdy nerobím. Keď som sa dozvedela o výstave, začala som študovať Hedvigu a Kunigundu. Z nejakého dôvodu mi však bola sympatickejšia Hedviga, a tak som si jej vzhľad naštudovala podrobnejšie podľa zachovalých obrázkových kroník, nástenných malieb alebo sošiek. Potom som si k nej začala hľadať materiál, teda látky, ktoré som mala doma. Prvé je vždy telo bábky, potom nohy a hlava, no najťažšie je spraviť ruky. Šaty šijem naposledy. Zhotoviť bábku trvá niekoľko dní, neviem presne.
Foto: Virgínia Ďuriková
Niektoré dni sa tomu venujem hodiny a vtedy ju má raz - dva. Konkrétne Hedvigu som odložila do skrine na niekoľko týždňov, pretože sa mi nepodarila jej ruka a keď ma už súril čas, spravila som jej novú. Potom mi to už išlo od ruky. Symboly, ktoré Hedviga drží v ruke, predstavujú poľskú kultúru, keďže ide o poľskú kráľovnú. Podporovala cirkev a kláštory, preto drží v pravej ruke ruženec, ktorý som jej vlastnoručne zhotovila. Rímskokatolícka cirkev ju považovala za svätú, no vysvätil ju až Ján Pavol II. Neskôr sa vydala za veľkovojvodu Vladislava II. Jagela z Litvy,“ opisuje podrobne svoje dielo Katalin Szövérfy, členka Spoločnosti hračiek a hier Árona Kissa.
Výstava bábok v historických kostýmoch je verejnosti sprístupnená do 23. júna 2012. Počas nej sa žiaci z materských a základných škôl môžu prihlásiť na tvorivé dielne aj na muzejno-pedagogický program, ktorý im historici v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch pripravili.
Foto: Virgínia Ďuriková
