Hrkútanie holubov na streche gymnázia počuť zďaleka. Z pohodlia ich nevytrhne ani plašič holubov, ktorý nasadila škola.
NOVÉ ZÁMKY. „Širokospektrálny ultrazvukový plašič holubov zabraňuje nalietavaniu vtáctva do okolia. Je to jeden z najúčinnejších plašičov tohto druhu so štyrmi samostatnými reproduktormi, nepravidelne strieda frekvencie,“ opisuje prístroj Viera Simičová, zástupkyňa riaditeľa školy pre technicko-ekonomickú činnosť.
Plašič umiestnili na povalu budovy gymnázia, aby odháňal holuby. Zatiaľ sa to nepodarilo. Letci školu osídľujú sezónne, nie sú jej celoročnými obyvateľmi.
Spokojne vysedávajú na streche školy a študentom robia spoločnosť. Špinenia holubov sa vraj študenti neboja a hrkútaním vtáky vyučovaniu neprekážajú.
„Autá z ulice sú oveľa hlučnejšie,“ uviedla Viera Simičová. Dodala, že škola nemonitoruje, či holuby neprenášajú nejakú chorobu.
Ľuďom na námestí neprekážajú. Foto: Virgínia Ďuriková
Môžu byť nebezpečné?
„Z odbornej literatúry i vykonaných vyšetrení holubov v Bratislave a Brne vyplynulo, že holuby môžu byť potencionálnym rizikom nákazy pre ľudí a niekoľkých ochorení. Prenášajú sa hlavne úzkym kontaktom s holubmi a ich výlučkami. Liečenie záleží od konkrétneho infekčného činiteľa, ktorý ochorenie vyvolal. Používajú sa protibakteriálne, protivírusové a protiparazitárne preparáty,“ tvrdí regionálny hygienik Milan Krkoška.
Holuby najčastejšie osídľujú námestia, parky, vlakové alebo autobusové stanice - lokality, kde majú dostatok obživy. Jej zdrojom sú veľakrát ľudia, ktorí im hádžu omrvinky.
„Prikrmovaním sa zlepšuje ich fyzický stav a tým i schopnosť lepšej reprodukcie a premnožovania. Mimoriadne opatrenia na ochranu ľudí pred voľne žijúcimi divými holubmi však nie sú potrebné. Ani kŕmenie holubov nemusí pre obyvateľov znamenať bezprostredné riziko prenosu infekcie.
Iná je situácia, ak sa holuby usídlia na povalách obytných domov. Zdržiavanie sa ľudí v takýchto nevetraných a pra-šných priestoroch s množstvom holubích exkrementov je reálnym rizikom antropozoonóz (infekčných ochorení najmä zvierat s možným prenosom na človeka),“ hovorí Milan Krkoška.
Aj nová fasáda kostola nesie ich stopy. Foto: Virgínia Ďuriková
Zdravotne nevhodný byt nevymenia
Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávali v minulosti štátny zdravotný dozor nad bytovými domami, bytmi alebo spoločnými priestormi v bytových domoch.
Vďaka tomu mohli orgány hygienickej služby vyhlásiť byt za závadný alebo zdravotne nevhodný.
„Vydaním rozhodnutia však nevznikal nárok na okamžité pridelenie vhodného bytu. O ďalšom postupe rozhodoval národný výbor alebo podnik, ktorý bol ich majiteľom. Isté kompetencie mali aj stavebné úrady.
Ak však zákon nerieši prideľovanie vhodných bytov namiesto zdravotne nevhodných, je zbytočný. Nehovoriac o tom, že v súčasnom systéme je asi nepredstaviteľné, že by sa niekomu pridelil vhodný byt bezplatne.
Túto problematiku by mala riešiť príslušná samospráva v spolupráci s veterinárnou správou formou všeobecne záväzného nariadenia.
Existujú aj organizácie, ktoré sú schopné na profesionálnej úrovni redukovať, resp. likvidovať holuby, ktoré znepríjemňujú život občanom. Tieto služby sú však spoplatnené,“ dodáva Milan Krkoška.
Coop Jednota použije siete
Obyvatelia Nových Zámkov si už sotva pamätajú reliéf na budove obchodného domu Coop Jednota na Hlavnom námestí. Plastický reliéf sa podobal ruži, bol vyrobený z hliníka a splýval s priečelím budovy.
Dnes na jeho mieste visia vianočné dekorácie, ktoré počas zimných sviatkov svietia.
„Museli sme ho odstrániť v podstate kvôli holubom, pretože tam hniezdili. Sedávajú aj na vianočných vločkách – vidieť to na chodníku. Uvažovali sme síce o plašiči holubov, ale asi to budeme riešiť sieťami, ktorými prekryjeme vianočné dekorácie. Siete holubom neublížia, len zabránia, aby si sadali a špinili okolie,“ hovorí vedúci obchodného domu Jozef Šuman.
Zatiaľ nám holuby na námestiach, parkoch či verejných priestoroch budú robiť spoločnosť a zabávať najmä deti.
Niekoľko faktov o holuboch
Holub domáci je domestikovaná forma holuba divého. Takýto zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu.
Svojimi výkalmi znečisťuje budovy a môže prenášať choroby. Chorobný strach z holubov sa nazýva peristerofóbia.
Holub môže prenášať ochorenia – zoonózy, respektíve antropozoonózy. Jedná sa o ochorenia na ornitózu, vtáčiu tuberkulózu, vtáčiu chrípku, kliešťovú encefalitídu, salmonelózu a iné.
„Ďalej predstavujú aj riziko vo výskyte roztočov a kliešťa holubieho. Tieto ochorenie sa prenášajú hlavne v úzkom kontakte s holubmi a ich výlučkami. V prípade kliešťovej encefalitídy je holub len rezervoárom vírusu, ktorý ďalej na človeka môžu preniesť kliešte. Ostatné antropozoonózy, ako i ochorenia prenosné z človeka na človeka holuby neprenášajú.
Symptómy sú rôzne, od atypického zápalu pľúc u ornitózy, postihnutia pľúc, miazgových uzlín, kostí a ďalších orgánových systémov u vtáčej tuberkulózy, postihnutia horných i dolných dýchacích ciest atď," vysvetľuje regionálny hygienik Milan Krkoška.
Infekcia sa prenáša vzduchom, najčastejšie vdýchnutím prachu, ktorý je kontaminovaný vtáčími exkrementmi. Často však ide o profesionálne ochorenia.
