HURBANOVO. Prvé meteorologické pozorovania možno pripísať aktivite vtedy len 25-ročného miestneho statkára a milovníka vedy Mikuláša Konkolyho-Thege, ktorý je aj zakladateľom hurbanovskej hvezdárne.
Najprv občas, potom stále
Zo začiatku boli v pozorovaní počasia aj niekoľkodňové medzery, no Konkoly čoskoro zaviedol do nich ucelený systém.
Vďaka tomu od roku 1872 boli údaje z Hurbanova zaradené do maďarských meteorologických ročeniek a využívali sa aj na prognózy možných teplôt. Stanica už vtedy mala dva teplomery, tlakomer, zrážkomer a ďalšie prístroje.
Konkoly však išiel ďalej. Z jeho iniciatívy bola roku 1900 dokončená dvojposchodová budova s dvadsať metrov vysokou pozorovateľskou vežou. Objekt, ktorý je dodnes dominantou mesta, od začiatku slúžil najmä na meteorologické pozorovanie, no našli sa v ňom priestory aj pre ďalšie vedné odbory.
Deň čo deň, bez prestávky
Pozorovanie počasia v Hurbanove nebolo od roku 1890 prerušené ani na jediný deň, čo je nielen slovenský unikát, ale aj zriedkavosť vo svetovej meteorologickej praxi. Dokonca sa pozorovalo a meralo aj počas prechodu frontu koncom druhej svetovej vojny. Na činnosť stanice nemali vplyv ani spoločenské zmeny. Okrem základného sledovania robili sa tu aj špeciálne pozorovania, napríklad určovanie teploty dažďa a pôdy, či fotografovanie mrakov.
Hurbanovská meteorologická stanica – najstaršia takáto ustanovizeň u nás a jedna z 34 podobných pracovísk Slovenského hydrometeorologického ústavu – denne podáva odbornej aj laickej verejnosti všetky základné údaje z celej sféry životného prostredia, najmä z ovzdušia a vody.
Keďže leží v najteplejšej oblasti našej vlastni, často je spomínaná v správach o počasí a v predpovedných prognózach.
Zima v lete a naopak
Technik stanice Andrej Betin poskytol našim novinám prehľad o maximálnych a minimálnych teplotách nameraných v Hurbanove v rokoch 1900 až 2011.
Tých 111 rokov nebolo bez extrémov. Najtuhší mráz až mínus 25 stupňov sa vyskytol 11. februára 1929, keď na mnohých miestach Slovenska padali aj štyridsiatky. Tie tohtoročné februárové maximá nadarmo fučali ľuďom do rukavíc – k studenému rekordu mali ešte ďaleko. Je zaujímavé, že mráz 0,2 stupňa pod nulou bol zaznamenaný, keď by ho nikto nečakal, konkrétne 5. júna 1918.
Ako sa vravieva, Hurbanovo leží v horúcom pásme. Svedčí o tom slovenská rekordná teplota 40,3 stupňa Celzia 20. júla 1007. Uvidíme, či ju na niektorej z našich staníc neprekoná tohtoročné leto.
Aj v minulosti bývali extrémne teplá. Napríklad 5. augusta 1905 sa ortuť teplomera zastavila na 39 stupňoch. Spomeňme ešte 17. december 1989, keď hurbanovskí meteorológovia namerali plus 19 stupňov, alebo 23. február 1903, keď bolo ešte o stupeň teplejšie.
