Žiaci našich základných škôl už nejavia záujem o ľudové piesne, preto je cenná každá výnimka.
KOMÁRNO. Základná škola na Rozmarínovej ulici patrí medzi veľké výchovno-vzdelávacie zariadenia. Napriek tomu je v speváckom krúžku len štrnásť žiakov. Medzi nimi vyniká ani nie desaťročná Alexandra Riszdorferová, ktorá sa môže pochváliť viacerými diplomami zo speváckych súťaží.
Čistý a zvonivý hlások
Keď začiatkom septembra roku 2009 hudobná pedagogička Eva Kerepeczká zisťovala záujem prvákov o ľudové piesne, bola z reakcie školákov poriadne roztrpčená.
Na udalosť si spomína takto: „Keď som sa prváčikov spytovala, kto z nich by sa chcel zapojiť do speváckeho krúžku, nastalo v učebni hrobové ticho. Už som si myslela, že záujem bude nulový, no v prvej lavici sa postavilo čiernooké dievčatko a smelým hlasom sa prihovorilo, že ona rada spieva slovenské ľudové pesničky, preto by chcela do krúžku. Keď som jej dala zaspievať obligátnu Prší, prší, bola som unesená jej čistým a zvonivým hláskom.“
Prváčka lepšia od tretiakov
Dnešná tretiačka Saška Riszdorferová od toho času pozbierala na súťažiach viaceré vavríny. Už ako prváčka obsadila prvé miesto v okresnej súťaži Slávik Slovenska a výrazne predbehla druhákov i tretiakov súťažiacich v rovnakej kategórii. Prvenstvá jej pribudli aj v nasledujúcich rokoch. Iba raz skončila v kraji tretia. „Práve som ochorela a zachrípla. Taká smola," vyznáva sa s neskrývanou ľútosťou.
Rada spieva najmä ľudové pesničky. „Mám ich radšej ako terajšie módne. Ani neviem prečo, ale mám rada najmä tie rezké," vyznala sa. Trému nemáva, ani plná sála jej neprekáža, zato potlesk aj ju poteší.
Sama speváčka v rodine
V Riszdorferovej rodine okrem nej nik spevu neholduje, takže nemala po kom zdediť talent.
Nech je ako chce, Saška pripomína spevavé vtáčatko. „Bez spevu byť nemôžem, aj keď sa naši niekedy hnevajú, že si stále nôtim. Keď chcem niečo dokázať, musím predsa poriadne trénovať,“ to sú jej slová na záver. My k tomu dodávame iba jedno slovo: Vydržať!
