KOMÁRNO. Slávnostného krstu knihy, ktorý sa konal v priestoroch Knižnice Józsefa Szinnyeiho v Komárne, sa zúčastnili nielen autori monografie, ale aj samotní reprezentanti tohto športu.
Kniha Komárno v znamení kanoistiky zachytáva históriu vodáctva v najjužnejšie položenom slovenskom meste a vznikla pri príležitosti 54. ročníka medzinárodných pretekov v rýchlostnej kanoistike - Veľká cena Komárna.
Autorom publikácie Komárno v znamení kanoistiky je Komárňan, spisovateľ Alexander Reško. Projekt realizoval a finančne podporil Úrad vlády Slovenskej republiky.
Napísané zostane
Monografia komárňanskej kanoistiky nevznikla náhodou. „Keď som chodil po svetových pretekoch a stretával sa s predstaviteľmi klubov, nikde mi dopodrobna nevysvetľovali svoju históriu. Do ruky mi položili knihu a povedali, že si v nej všetko prečítam. Na vypovedané slovo zabudneme, zostane len napísané,“ hovorí tréner kanoistiky Tibor Soós, ktorý svojmu dlhoročnému priateľovi a bývalému spolužiakovi zo strednej všeobecno-vzdelávacej školy, teda z gymnázia navrhol, aby napísal knihu.
„S Tiborom sme sa raz stretli na oslave stého výročia nemocnice. Bolo to v roku 2000 a tam mi prvýkrát povedal, že mám napísať knihu. Ja som vtedy spolupracoval pri rozbiehaní veľkovýroby kníh a nemal som veľa času. Nakoniec v lete roku 2006 som zašiel za Tiborom. Myslel som si, že to bude ľahšie, že pôjde iba o nejakú brožúrku o Veľkej cene Komárna. Nebolo to tak, nuž začal som študovať a hľadať v archívoch. Veľa zdrojov k dispozícii sme nemali a ani koncepciu. Čerpal som napríklad z periodík ako Lodiar mieru alebo Komárňanské listy, aj z roku 1952. V tomto smere mi veľmi pomohli knižnice, ktoré mi dovolili prezrieť si staré noviny. Už len to trvalo dva mesiace. Vďaka patrí Ildikó Šerédiovej a Evke Ďurčovej, ktoré mi veľmi pomohli. Na pomoc som si zavolal aj dvadsaťdva kajakárov, ktorí mi o kanoistike porozprávali veľa. A takto pomaly vznikla kniha,“ hovorí Alexander Reško.
Knihu Komárno v znamení kanoistiky na záver slávnostne pokropil šampanským primátor Anton Marek. Jeden výtlačok daroval Alexander Reško knižnici a ostatné si prítomní mohli podľa záujmu kúpiť priamo po ukončení oficiálnej časti podujatia.
Náhľad do histórie kanoistiky
Popri Komárne tečie najväčšia slovenská rieka Váh, ku ktorej sa pridáva prítok Nitry a obe sa spoločne vlievajú do najväčšieho európskeho veľtoku Dunaja. Takzvané mesto vôd, ako ho obyvatelia pomenovali, malo odjakživa dobrú strategickú polohu nielen z hľadiska obchodovania, hospodárstva, vojenského postavenia, dopravy, ale aj z hľadiska športu.
V monografii Alexandra Rešku sa uvádza, že prvé organizované aktivity na vode sa začali rozvíjať po roku 1872, predovšetkým v radoch inteligencie. „V 19. storočí sa vtedajšia „smotánka“ spoločnosti chodievala člnkovať. To sa začalo postupne robiť organizovane,“ hovorí autor knihy. Vďaka veľkému záujmu o šport ako taký vznikla v roku 1896 Komárňanská športová jednota, ktorá mala tri oddiely – tenisový, strelecký a veslársky. Od toho roku sa vystriedalo mnoho podôb športových klubov a vymenilo sa mnoho mien v radoch ich predstavenstiev. Vodné športy sa rozmáhali, kým neprišli vojny. Druhá svetová vojna vodné športy načas pozastavila. Telovýchovná jednota Spartak Slovenské lodenice Komárno vznikla až v roku 1951.
Medzníky v histórii klubu
Kto iný ako dlhoročný tréner a odborník v tomto športe Tibor Soós by vedel výstižnejšie poukázať na tie medzníky v histórii komárňanskej kanoistiky, ktoré ju najviac vo svete preslávili. „ Prvý, ktorý mi hneď napadá, je titul majstra sveta, ktorý získal v roku 1989 v bulharskom Plovdive Attila Szabó. Bolo to na desaťtisíc metrov dlhej trati, ktorá sa už dnes nejazdí. Pretekári ju absolvujú približne za päťdesiat minút, takže takmer hodinu sme boli napätí aj my na brehu. Vedeli sme, že Attila má šancu aj na titul, však po jeho dojazde do cieľa sme boli veľmi šťastní a dojatí.
Ďalším nezabudnuteľným úspechom bol v roku 1989 zisk titulu majstra sveta v dvojkajaku, ktorý v maďarskom Szegede získali na päťsto metrov Michal Risztorfer s Jurajom Bačom. Pikantériou tohto úspechu bolo, že sa to podarilo v krajine našich južných susedov, kde ako vieme je kanoistika veľmi populárna a na vysokej svetovej úrovni. Do tretice by som spomenul rok 2002, kedy na Majstrovstvách sveta v španielskej Seville dopádloval náš štvorkajak na tisíc metrov dlhej ako prvý. Pretrhli sme tak dlhoročnú hegemóniu a neporaziteľnosť Nemcov na tejto trati, čo nám závidel, dá sa povedať, celý svet,“ spomína tréner Soós.
Určite by sa našiel rad ďalších úspechov, pri ktorých Tibor Soós stál. V čom však tkvie podľa neho tajomstvo úspechu? „ Nie je to žiadna jadrová fyzika. Najdôležitejšia je viera vo vlastné sily a vzájomná dôvera medzi trénerom a pretekárom. Aj kanoistika sa stále vyvíja ako iné športy. Tréningové metódy, ktoré boli uznávané kedysi, už sú dnes zastaralé. Voľakedy sme si mysleli naivne, že čím viac budeme trénovať tým budeme úspešnejší. Dnes sa oveľa väčší dôraz kladie na silu, výbušnosť a intenzitu ako na kvantitu,“ hovorí Tibor Soós.
Autor: VIRGÍNIA ĎURIKOVÁ, ROMAN GULIŠ
