CENTRUM NESVÁD SKRÁŠĽUJÚ Z EUROFONDOV, pri výjazde z obce míňate novú priemyselnú zónu. Ale už o pár kilometrov ďalej, v časti Nesvád Aňala, akoby zastal čas pred niekoľkými desaťročiami.
NESVADY / AŇALA. Obec Nesvady má vyše päťtisíc obyvateľov, v časti Aňala ich žije necelých dvesto. Pred rokom 1989 boli takmer všetci Aňalčania zamestnancami vtedy veľmi prosperujúceho hospodárstva patriaceho štátnemu majetku Bajč. Okolo prístupovej cesty sa prideľovali stavebné pozemky, v akcii Z postavili potraviny s krčmou, štát tu prevádzkoval materskú školu aj malotriedku. Po privatizácii sa postupne rozpadla živočíšna výroba, súkromná firma hospodári len na prenajatých pozemkoch. Výrobné haly sa nevyužívajú.
Cesty ako tankodrom
„Ľudia tu žijú stále. Všetky domy sú obývané, niektoré si majitelia prerábajú, aj bytovku si obyvatelia zateplili. Prichádzajú sem dokonca aj mladé rodiny,“ hovorí Marián Beták. „Ale ak zleje, bez auta sa k domu ani neprebrodím. Cesty sú jedna kaluž - najhlbšia diera mala tridsaťosem centimetrov. Na moje veľké protesty obec dala najväčšie výmole zasypať. Aj tak som si musel dať navoziť štrku za stovky eur, aby sa moje deti na bicykloch na takej ceste nedolámali. Obvodný lekár sem jazdí raz týždenne, aj ten má niekedy problém sa k nám dostať. Sanitku ani nevoláme, minule som susedku bral sám do Nových Zámkov.“
Betákovci bývajú vedľa bývalého kultúrneho domu. Mariánova matka sa pamätá, ako tu kedysi každé leto bývali žatevní brigádnici. Dnes už len chátra, aj posledná prevádzka holičstva sa z neho odsťahovala. Potraviny, ktoré predtým patrili Jednote, sú tiež zavreté. Kto má auto, nakúpi. Kto nie, musí autobusom do Nových Zámkov alebo približne rovnako vzdialených Nesvád.
„Ak ho zo zastávky neodfúkne. Lebo tam už zostala len strecha a zadná časť – bočné plechy ukradli. Decká tam čakajú vo vetre a daždi,“ pokračuje M. Beták.
„V parku sa kedysi hrával biliard a poriadali diskotéky. Dnes je zarastený burinou a džungľou starých konárov. Len stromy vypílili a odviezli. Nezamestnaní z Aňaly chodia upratovať do Nesvád. Koľko by tu pre nich bolo roboty.“
Cintorín v Aňale. Foto: Miroslav Antoni
Chcú dôstojne pochovávať
Zaviedol nás aj na tunajší malý cintorín. Je tu niekoľko novších a pomerne drahých náhrobných kameňov. Trávnatá plocha je však holá, bez akéhokoľvek prístrešku. „Keď prší, ledva sa sem blatom dostaneme. Všetko musíme ťahať so sebou. Počas obradu niekedy vyzeráme ako zmoknuté sliepky. Žiadal som obecný úrad, aby nám postavil prístrešok. Že vraj máme pochovávať v Nesvadoch, tam je všetko vybavenie. Nielen starousadlíci, ale aj ďalší chcú ležať tam, kde dožili,“ vysvetľuje.
Podobný názor nám potvrdili aj obyvatelia susednej vynovenej bytovky.
„Bývam tu od štyroch rokov, suseda sa tu narodila. Sú tu pochovaní aj naši príbuzní. Keď niekto zomrie, zaslúži si hádam, aby aspoň rakva bola pri obrade pod strechou,“ povedali nám dve obyvateľky strednej generácie. „Kde je dnes burina, my si ešte pamätáme park a lavičky pod stromami. Okrem ľudí tu nezostalo nič – ani obchod, ani služby. Dane musíme platiť ako ostatní, ale keď treba investovať, ničoho sa nedovoláme,“ uzavreli.
Ľudia spísali petíciu, v ktorej žiadali obecný úrad, aby investoval do infraštruktúry a vybavenia osady. „Ak sa nič nevyrieši, som ochotný postaviť si pred obecným úradom stan a vyhlásiť hladovku,“ zdôraznil M. Beták.
Miestne detské ihrisko. Foto: Miroslav Antoni
Čo obec do Aňaly investovala
Požiadavky obyvateľov časti Aňala sme tlmočili starostovi obce Nesvady Jozefovi Harisovi. Neboli pre neho žiadnou novinkou. Vlani v apríli na obecný úrad dostali petíciu 21 obyvateľov, ktorí žiadali stanovisko k témam, s ktorými sa Marián Beták obrátil na našu redakciu.
Ako nám starosta vysvetlil, do roku 1992 bol v celej osade jeden elektromer – na bývalom štátnom majetku, ktorý náklady na elektrinu rozúčtoval obyvateľom. Keď poľnohospodárska firma skrachovala, hrozilo, že energetici vypnú celú Aňalu. Za takmer pol milióna musela obec Nesvady osadiť nové stĺpy aj elektrické vedenie.
V roku 2009 Aňalčanom zrekonštruovali verejné osvetlenie a vybudovali pre lokalitu verejný vodovod. Vodu dotiahli z vetvy Nové Zámky – Nesvady, k niektorým domom v odľahlých častiach osady ťahali až 150-metrové prípojky. Obec z rozpočtu financovala aj kompletnú rekonštrukciu vedenia obecného rozhlasu, pretože takmer celé tri kilometre drôtov vtedy niekto ukradol. „V Aňale sme postavili detské ihrisko. Umiestnili sme ho podľa požiadavky obyvateľov z verejného zhromaždenia,“ dodáva starosta. „Rozpočet obce Nesvady sa podľa zákona tvorí pre jeden samosprávny celok – teda nie osobitne pre obec a osobitne pre miestne časti Aňala, Aňalské záhrady a Sady. Podobne je to aj v obecnom zastupiteľstve. Máme dvanásť poslancov, ktorých volia všetci občania v jednom volebnom obvode. Zákon nám neumožňuje vytvoriť osobitný obvod pre osadu, akou je Aňala.“
Starosta – berú nám cestu!
Miestne komunikácie (lebo ťažko ich nazvať riadnymi cestami) nie sú vlastníctvom obce. Podľa písomného vyjadrenia Obecného úradu Nesvady boli pozemky, na ktorých ležia chodníky a cesta, po roku 1989 vrátené pôvodnému vlastníkovi – rímskokatolíckej cirkvi. Samotné teleso cesty a chodníkov patrí Štátnemu majetku Bajč v likvidácii.
„Šťastie, že väčšina cesty je betónová. Do bočnej uličky za činžiakmi viedla panelová a likvidátor konkurznej podstaty štátneho majetku tie panely predal. Ľudia nám volali – robte niečo, berú nám cestu. Tak sme aspoň zostávajúcu časť panelov k zastavaným domom ako obec odkúpili. Podľa zákona obecné peniaze nesmieme investovať do rekonštrukcie cudzieho majetku. Preto na cestách robíme len núdzové opravy a zimnú údržbu,“ povedal starosta J. Haris.
Podobne je na tom aj tunajší park. Výlučným vlastníkom pozemku aj stromov je cirkev – Arcibiskupstvo Trnava, ktoré zodpovedá za stav a výzor parku. „Obec nemá oprávnenie na pozemok vstupovať ani tu vykonávať akékoľvek úpravy. Tieto fakty sme oznámili všetkým 21 obyvateľom, ktorí žiadali obecný úrad o poskytnutie informácií o financovaní Aňaly a našich investíciách do osady. Na našu odpoveď ďalej nereagoval nikto - iba M. Beták, ktorý v Nesvadoch trvalý pobyt nemá a podielové dane na neho teda nepoberáme my, ale iná obec alebo mesto,“ uzatvára starosta J. Haris.
Zastávku sa obec chystá opraviť. Foto: Miroslav Antoni
Prístrešok aj zastávka bude
Na cintoríne v Aňale od roku 2001 pochovali priemerne dvoch nebohých za rok. Ani táto plocha nie je obecná – vlastní ju Slovenský pozemkový fond. Obec tu robí bežnú údržbu a čistenie, v tomto roku na základe žiadostí obyvateľov majú v pláne postaviť prístrešok. Zastupiteľstvo investíciu schválilo, obecný rozpočet bude stáť asi sedemtisíc eur.
Autobusová zastávka pri hlavnej ceste je mimo obytnej zástavby a každý rok dopadne približne rovnako. Obec ju dá opraviť a kriminálnici z nej počas roka postupne ukradnú, čo sa dá. Tento rok tiež plánujú doplniť odmontované bočné steny.
