Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Pôst toleroval ryby, žaby, slimáky či raky

Obdobie pred Veľkou nocou nie je len o odopieraní si jedla a zábavy, ale aj o zlepšovaní vzťahov a dobrých skutkoch. Popolcová streda odštartovala 40-dňový pôst veriacich, ktorý vyvrcholí Bielou sobotou, teda dňom pred Veľkonočnou nedeľou. Kto si však dá

Obdobie pred Veľkou nocou nie je len o odopieraní si jedla a zábavy, ale aj o zlepšovaní vzťahov a dobrých skutkoch. Popolcová streda odštartovala 40-dňový pôst veriacich, ktorý vyvrcholí Bielou sobotou, teda dňom pred Veľkonočnou nedeľou.

Kto si však dá námahu, medzi oboma termínmi napočíta o šesť dní viac, teda 46. Rozdiel je spôsobený tým, že rímskokatolícki veriaci nepovažujú nedele za pôstne dni.

Samotnú Veľkú noc vnímajú kresťania ako svoj najvýznamnejší sviatok. Základ kresťanstva totiž tvorí viera v to, že Kristus vstal v tretí deň po smrti z mŕtvych, čím sa malo uskutočniť vykúpenie sveta a zrodenie nádeje na spásu všetkých veriacich.

Prečo trvá pôst práve štyridsať dní, vysvetľuje evanjelický farár z Málinca Ivan Mucha. „Toľko dní sa na púšti postil aj samotný Ježiš, keď sa tam duchovne pripravoval na svoje verejné účinkovanie. V tom čase mal tridsať rokov.“

Najskôr kalórie, potom striedmosť

Pôst sa spájal s odopieraním jedla či zábavy už v minulosti. Historička a etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že „po období konzumácie kalorickej stravy, zabíjačiek, svadieb, fašiangových sprievodov, zábav, plesov a bálov, prichádzal čas skromnosti, kajúcnosti, teda pôstu.“

Podľa nej ho ľudia brali vážne a formy pôstnych úkonov boli rôzne – od odmietania niektorých jedál až po konanie dobrých skutkov.

Ešte pred asi sedemdesiatimi rokmi bol bezmäsitý pôst samozrejmosťou, vraví Nádaská. S mäsom ako takým to však bolo rôzne. V európskych končinách sa síce nejedlo, ale ryby, raky či slimáky mali výnimku. „Šlo totiž o chladnokrvných živočíchov. Preto bola vtedy bežným pôstnym jedlom napríklad kapustnica so žabími stehienkami, ale aj ryby, a to varené, pečené, údené alebo nakladané v soli,“ vysvetľuje odborníčka.

Kým väčšina odmietala najmä mäso, gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nechceli ani mlieko, ani syr. Uprednostňovali múčne a zeleninové jedlá.

V pôstnom období dokonca predkovia zvykli meniť riad, v ktorom varili. Väčšina jedál podľa etnologičky vyhovovala aj z hľadiska dnešnej racionálnej výživy. „Pôst teda pomáhal k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch, a pochopiteľne aj k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu.“

Silnou súčasťou pôstu predkov bola snaha o zlepšenie naštrbených medziľudských vzťahov, najmä susedských.

„K dobrým zvykom patrilo odopieranie si drobných radostí – pálenky, fajčenia, pri spoločných stretnutiach sa nespievalo, nehrali sa hry a podobne. Naopak, ľudia pravidelne chodievali do kostola aj na iné pobožnosti, snažili sa konať skutky milosrdenstva či dobré skutky všeobecne,“ tvrdí Nádaská.

Odmieta, že by chodili zachmúrení a s popolom na hlavách, hoci „v stredoveku ani toto nebolo výnimkou ako jedna z foriem pokánia.“

Nezvláda telo, nezvláda skutky

Evanjelický farár Ivan Mucha dnes pripomína, že sa treba venovať telu aj duši. „Napríklad si vo svojom okolí všímať chudobných, trpiacich, smutných, a pomáhať im.“ On osobne počas pôstu jedáva menej, niektoré dni vôbec. Vníma ho totiž nielen ako odporúčanie z Písma, ale aj od lekárov.

„Kto nie je disciplinovaný v ovládaní vlastného tela, nedokáže byť taký ani pri ovládaní svojich myšlienok, slov či skutkov. Niektorí rehoľníci sa postia tak, že istý čas nevyrieknu ani slovko. Aj tým sa možno naučiť netárať do vetra a hovoriť len vtedy, keď to iných obohacuje.“

Podobne to hodnotí katolícky kňaz a jezuita Ladislav Šulík z Centra spirituality Loyola v Ivanke pri Dunaji, pre ktorého je pôst obdobím stíšenia sa, naberania odstupu, hľadania blízkosti Boha a premýšľania nad rôznymi vecami. „Napríklad aj nad tou, že sa pozeráme na kríž a nie celkom rozumieme, ako mohol Boh dovoliť, aby mu zabili syna, a ešte s tým prišlo aj vyslobodenie pre človeka.“

Šulík tiež pripomína, aby ľudia nezabúdali na almužny, teda pestovanie charity, čo človeka vedie k blízkym väzbám s druhými. Napriek modernej dobe si však nemyslí, že z ľudí sa postupne vytráca duchovno a pôst stráca svoj pôvodný význam.

„Menia sa len prejavy nábožnosti, čo je prirodzené. Ľudia sú aj dnes vnímaví a otvorení Bohu, pričom hľadajú zmysel života aj cez poctivé prežívanie pôstu.“

ico

Čo jedli počas pôstu naši predkovia

Kalkýš – archaické jedlo z pšenice a jačmeňa. Zmes sa polievala, až sa objavili klíčky. Potom sa drvila na drevenej doske, precedila cez sitko a riedila vodou. Vznikla tekutina podobná mlieku, ktorá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Výsledkom bola kaša, ktorú opäť zriedili vodou, a ktorú potom zapiekli na pekáči. Kalkýš mal chrumkavú kôrku, vo vnútri bol kašovitý. Čím dlhšie stál, tým bol sladší a šťavnatejší. Plnil aj sociálnu funkciu – na jeho prípravu sa dávali dokopy viaceré domácnosti, každá prispela časťou obilia. Piekol sa na týždeň vždy u inej rodiny.

Kyselica – varila sa z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba. Suroviny sa zmiešali a nechali vykvasiť, zákvas sa precedil cez sitko a zahrial. Ak sa zahustil múkou, vznikla polievka, nezahustený sa pil ako nápoj.

Brija alebo čír – do litra vody sa vysypal kilogram múky a za varu sa to miešalo do zhustnutia. Potom sa kaša osolila a pridal ľanový olej.

Chudobnica – veľmi obľúbená, skladala sa zo zemiakov, cesnaku a cibule, ktoré sa zapiekli v peci.

Tatarčené pirohy – pripravovali sa z pohánky, jedli sa najmä na východnom Slovensku.

Kaše – boli základom nielen pôstnych jedál, dokonca sa hovorilo: „Kaša, matka naša“. Konzumovala sa cícerová, pohánková, grisová (krupičná), jačmenná, kukuričná (tengeričanka alebo kukuričanka). Medzi modernejšie patrila ryžová s cukrom a škoricou.

Polievky – napríklad hrachová s geršľou (krúpami), kyslá šošovicová alebo fazuľová, cesnaková, paradajková, zemiaková, bôbová, kapustová bez mäsa.

Kyslá kapusta – jedla sa so zemiakmi, fazuľou či haluškami.

Lokše – pôstne jedlo najmä pre deti. Ide o placky zo zemiakov a múky, ktoré sa opiekli na nasucho rozpálenej platni, potreli slivkovým lekvárom, stočili a posypali makom či cukrom.

zdroj: Katarína Nádaská, historička a etnologička

Najčítanejšie na My Nové Zámky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  2. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  5. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  6. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  7. Na bezpečnom internete záleží
  8. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 587
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 041
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 557
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 463
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 755
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 711
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 652
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 297

Blogy SME

  1. Ján Bilohuščin: Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Štiavnik
  3. Jan Pražák: Služkou proti své vůli?
  4. Ľuboš Vodička: O psoch záchranároch
  5. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  6. Tupou Ceruzou: Norbert Bödör je obžalovaný v ďalšej kauze
  7. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  8. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 092
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 843
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 632
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 646
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 613
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 488
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 538
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 493
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nové Zámky, Štúrovo a Komárno - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nové Zámky

V Komárne na Tržničnom námestí vodič Cadilacu nezvládol riadenie.

Po druhom mužovi stále pátrajú.


7. feb
Viktor Petrík pripravený na zápas pod holým nebom.

Okúsil aj WINTER CLASSIC v Bratislave.


6. feb
Ilustračné foto

Polícia nemala k dispozícii výpovede očitých svedkov.


5. feb
Útočník KFC Komárno Boris Druga nastupuje na zápas.

Útočník Boris Druga v prípravných zápasoch KFC strieľa góly.


4. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zákon zakazuje znečisťovať cesty.


23 h

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Zákazník od októbra čaká na preplatok od plynárov. Pošlú ho vraj o niekoľko dní.


19 h

Mladej žene polícia na mieste zadržala vodičský preukaz.


8. feb

Blogy SME

  1. Ján Bilohuščin: Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Štiavnik
  3. Jan Pražák: Služkou proti své vůli?
  4. Ľuboš Vodička: O psoch záchranároch
  5. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  6. Tupou Ceruzou: Norbert Bödör je obžalovaný v ďalšej kauze
  7. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  8. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 092
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 843
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 632
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 646
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 613
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 488
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 538
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 493
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu