Rany po bombardovaní boleli aj dvanásť rokov po vojne. Svedčí o tom aj Ročenka Hlasu Nitrianskeho kraja z roku 1957, v ktorej sa píše aj o vtedajšej situácii našich miest.
NOVÉ ZÁMKY / KOMÁRNO. Obyvatelia miest na juhu Slovenska mali v tom čas za sebou rušné i bolestivé roky horthyovskej okupácie, druhej svetovej vojny aj následnej výmeny obyvateľstva. Roku 1957, teda pred 55 rokmi, žili už pokojnejšie a so záujmom sledovali, ako sa tieto mestá dvíhajú z vojnových ruín.
Štatistika viac než smutná
V Nových Zámkoch boli stopy vojny vidieť aj dvanásť rokov po skončení tohto najstrašnejšieho krviprelievania v histórii ľudstva. Nie div, že článok v ročenke vtedajšiu situáciu charakterizuje takýmto nadpisom: Obnovuje sa malé mesto veľkých utrpení.
Kalendár uvádza, že v dôsledku troch leteckých náletov, z ktorých najničivejší sa udial v marci 1945, zahynulo okolo 1 500 Novozámčanov. Poškodené boli takmer dve tretiny obytných budov. Alebo presnejšie: po náletoch zostalo zničených 2 623 bytov, z nich 1 475 bolo úplne zrovnaných so zemou.
Pamiatku na skazu celkom nezmizli
V Nových Zámkoch ešte aj roku 1957 bolo vidieť stopy vojny. Skazu pripomínali najmä rumoviská okolo železničnej stanice, no mesto postupne získalo novú tvár.
Ročenka spomína najmä novostavbu trojposchodovej budovy Elektrosvitu, či radnice, ktorá „krášli námestie“. Za dvanásť rokov, teda od skončenia vojny, sa postavilo 495 bytov.
Citujem z ročenky: „Novozámčania si budujú aj krásny park kultúry a oddychu. Bude to veľký amfiteáter, všešportový štadión s futbalovým ihriskom, bežeckou dráhou a hľadiskom pre dvadsaťtisíc ľudí.“
Kalendár tvrdí, že mesto je pre koho stavať, veď kým roku 1945 malo iba 10 650 obyvateľov, zatiaľ v čase vydania ročenky už 22 500 duší.
Aj Komárno kráčalo dopredu
Článok o Komárne je síce menej konkrétny, no len sa tak hemží slovami nadšenia. Nie celkom bez príčiny, veď po postavení lodeníc sa naplno rozbehla bytová výstavba. Roku 1957 sa dokončievalo prvé a druhé sídlisko na západnom okraji mesta – na miestach bývalých močiarov a konských pasienkov.
Súčasne sa pripravovala výstavba tretieho sídliska s 270 bytmi medzi železničnou stanicou a plynárňou.
Medzi plánovanými investíciami ročenka spomína obchodný dom, športový štadión, športovú lodenicu a rozšírenie divadla. To všetko a ešte všeličo iné sa v Komárne vybudovalo, no o hodne neskoršie, ako to autori ročenky vysnívali.
FRANTIŠEK BUDA
